Reakce na recenzi:

Brano - @ 03.03.2020

Holandskí velikáni Neo-Progu Silhouette si albumom Across The Rubicon nasadili latku tak prekliate vysoko,že len ťažko sa k tomuto zásadnému veľdielu ešte niekedy priblížia.Across The Rubicon je ťažiskový album celého subžánru na úrovni najlepších albumov od velikánov ako sú Marillion,Pendragon,IQ,Pallas...,ktoré vlastne charakterizujú celý Neo-Prog ako taký.

Aký je vlastne Beyond The Seventh Wave?Dobrý,avšak nie zásadný!V kapele nastali personálne zmeny,najvýraznejšia na poste bubeníka.Oproti predošlému albumu Across The Rubicon chýba to obrovské nasadenie,ten drajv,neprestajné zvukové tsunami,mohutné vokály,pocity závratu,kedy nie je čas sa nadýchnuť...Album je vo viac kľudnejšej polohe,nachádza sa tu viac akustických a jemne symfonických pasáží,ktoré majú na "svedomí" hosťujúci muzikanti hrajúci na husle,flautu,klarinet(Devil´s Island).Vokálne to ťahá hlavne Erik Laan ,ktorému miestami vkusne sekunduje speváčka MaryO.Najsilnejšie miesto na albume je dvojdielna suita Web Of Lies dosahujúca takmer 13 minút.Tá najviac pripomína predošlý album Across The Rubicon.Treba ešte spomenúť hviezdneho hosťa zo skupiny Kayak-Tona Scherpenzeela,ktorý si zahral na Moog a ďalšie analógové klávesové nástroje.

Beyond The Seventh Wave obsahuje všetky atribúty,na ktoré sme u skupiny Silhouette zvyknutí.Hravé gitarové riffy(miestami pripomínajúce kanadskú Sagu),mohutné klávesové steny,množstvo pekných melódií...Album sa veľmi príjemne počúva,avšak zďaleka nedosahuje kvalitu galaktických rozmerov svojho predchodcu.