Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.12.2014

Povedzme si pravdu. Free považujem za jednu z najlepších kapiel, aké kedy existovali a existovať budú. Neexistuje žiadna iná skupina, ktorá by hrala tak jednoducho, a predsa nezameniteľne, naozajstne, na doraz. Nemá veľa revivalových napodobiteľov, nemá status legendy (aspoň u nás), ale nič to nemení na tom, že v nej hrali neuveriteľne nadaní hráči, velikáni, osobnosti a tak ďalej. Stačí spomenúť mená ako Paul Rodgers, Paul Kossoff, Simon Kirke alebo Andy Fraser a každý aspoň trošku znalý rockový fanúšik vie, že je zbytočné nosiť drevo do tatranských lesov. Aj tak ho stadiaľ obratom vyvezú zástupy peniazov chtivých komerčákov, čo by všetko hodnotné najradšej spálili v pseudo-novátorských peciach novodobého pozlátka a gýču.

Free je jedna z tých skupín, ktoré som si zamiloval v puberte, keď som začínal hrať na bicie. Simon Kirke má úžasný sound, každý jeden jeho úder má presné miesto a vlastne ani neprekáža, že sa postupne zbavoval prechodov, v snahe hrať čo najjednoduchšie. A pritom to ani omylom neznie ako tupí automatickí bubeníci, tak častí v temnotách neskorších období. Že je Rodgers jeden z najlepších spevákov, asi málokto spochybní (a aj keby, nič to na mojom názore nezmení), Kossoff mal zasa veľmi zvláštny "feeling", mnohí gitaristi si na ňom vylámali zuby. I keď nie je ani rýchloprstý a ani ktovieako technický hráč. Kto by chcel vedieť, prečo je cit hudobníka nadovšetko, tu je jasný dôkaz. Inak, Fraser je jedným z mojich najobľúbenejších basákov, mal neskutočne originálny prístup k basovým linkám, radosť kochať sa rytmikou. Album som si kúpil niekedy okolo 1994/1995, ako študent som ani nesníval, že budem niekedy vlastniť dajakú záplavu hudobných nosičov s muzikou, nuž som si vyberal, ako si zadovážiť na CD to, čo mal otec po páskach. Výberovka Free, ktorá podľa skladieb obsahovala všetko to, čo som od skupiny miloval, bola preto jasnou voľbou. To boli časy, vravel som si, no dobre, mám debut Blue Cheer, výberovku Mountain, best of od Janis Joplin, Benefit od Jethro Tull, debut Wishbone Ash, výber z Deep Purple, albumy Ssssh a Cricklewood green od Ten Years After, ešte doplním Free, čosi od Roryho Gallaghera, výberovku Hendrixa, debut od Quicksilver Messenger Service, debut Led Zeppelin a budem mať všetko, čo budem kedy potrebovať! Zlaté časy, občas mi chýbajú.

Molten Gold: An Anthology prezentuje na dvoch diskoch všetkých sedem albumov kapely, dokonca pridáva aj dve skladby z prvej sólovky Paula Kossoffa. Zabalené je to v takom tom hrubom plastovom obale na dvojcédečka a nechýba parádny textovo-obrazový booklet, ktorý mi kedysi poslúžil aj ako hlavný zdroj biografie pre Progboard. Akýmsi zázrakom je na kompilácii vybrané to naj, čo kapela nahrala. A to z každého albumu. Azda jedinú vec by som zmenil, haluznú skladbu Mouthful of grass by som vymenil za Morning sad morning. To je ale jediná skladba, ktorá mi tu chýba! Z parádneho tvrdého bluesového debutu vyčnieva klasika The hunter, ktorú potom azda nikto nehral inak ako á la Free. Dvojku uvádza I'll be creepin', neskutočná bluesová masakrálna vec. Tretí album má jasného favorita v nesmrteľnom hite All right now. Ak náhodou netušíte, čo je zač, asi ste sa na Progboard zatúlali nedopatrením. Ale to nevadí, nájdite na Youtube a spoznajte základný kameň hudobnej histórie! Kapela sa čoraz viac orientovala na geniálne rockové balady, štvorka v diskografii to dokazuje ďalšou "trademarkovou" skladbou Be my friend. Album Live! neomylne vyďobal takmer všetky vrcholy, je jasné, že The hunter a All right now ostali bokom, zato tu máme neskutočnú verziu skladby skladieb Fire & Water a tiež basovým sólom obohatenú prenikavú hardrockovú pecku Mr. Big. A práve v nej Fraser ukazuje, že na to, aby bolo sólo krásne, netreba žiadne veľké a pompézne technické znalosti hry na hudobný nástroj. Stačí to mať v sebe. Kým z albumov Free je tu volený naozajstný best of, v prípade albumu Back Street Crawler to neplatí. Myslím si, že dvojica skladieb zo sólovky Kossoffa sem bola prilepená preto, lebo počiatkom 90. rokov nebolo ľahké sa k tomuto dielu dostať a lákala tým fanúšikov na kúpu. Keby tu bola geniálna inštrumentálka Tuesday Morning, bolo by to dokonalé, ale asi sa celostranová skladba nehodila do zámeru výberovky. Škoda. Nič to, máme tu ešte to naj z albumu Free at last a v neposlednom rade štvoricu skladieb z albumu Heartbreaker s Wishing well a titulnou skladbou v čele. Obmenená zostava sa vypla k maximálnemu výkonu a zanechala za dielom skupiny nádherný epitaf.

Keby sa niekto chcel zoznámiť s tvorbou jednej z najzaujímavejších blues rockový skupín, Molten Gold je dokonalou bránou do sveta, kde je všetko Free.