Reakce na recenzi:

alienshore - @ 25.03.2015

Rok po vydaní skvelého albumu Surya Namaskar sa Dewa Budjana relatívne rýchlo ponoril do ďalšej tvorivej práce a priniesol nám svoj nový štúdiový výtvor Hasta Karma. Rozdiel medzi nimi je pomerne veľký, ale v zásade je za nimi cítiť osobnosť tohto indonézskeho gitarového virtuóza. Kým Surya Namaskar smeroval viac do vôd tradičného jazz-rocku, tak Hasta Karma úplne zosobňuje Budjanov interes o world music a spájanie kultúr. V podstate nie je náhoda, že počujete na ňom rôznorodé vplyvy. Zostava je totižto zložená z hudobníkov z rôznych krajín, ktorí si v jazze a fusion vybudovali dobré meno.

Západ zastupuje vibrafonista Joe Locke, ktorý spolupracoval s mnohými jazzmanmi z celého sveta. Veľmi zaujímavá je aj rytmická sekcia - Američan Ben Williams a Mexičan Antonio Sanchez. Obaja sú známi tým, že spoločne nahrali s legendárnym gitaristom Patom Methenym albumy ako Unity Band a Kin. Za zmienku určite stojí aj vklad indonézskeho klaviristu Indra Lesmana. Budjana ponechal svojim muzikantom voľnú ruku nad aranžmánmi a nechal ich viesť vlastným pocitom. V podstate docielil pestrosť a vyváženosť, pretože si je vedomý hráčskych kvalít zúčastnených a bolo by určite hriechom toho nevyužiť. Hasta Karma teda nie je primárne o gitare, ale o mnohovrstevnej fúzii world music, jazz-rocku a aj tradičného jazzu.

Skladby sú pomerne dlhé a majú voľnejšiu štruktúru. Nie sú urputne ťahané do efektu alebo sterilnej melodickosti, ale skôr k náročnejšiemu poňatiu. Nedegraduje to však samotnú hudbu do pozície akejsi prehliadky zručností, pretože silné melodické motívy tvoria základ každej jednej skladby. Budjanov cit pre tvorbu nápaditých inštrumentálnych plôch sa nedá zaprieť, o čom svedčí už hneď úvodná Saniscara. Sú v nej prítomné aj vibrafonové a basové sóla, no najviac pozornosti na seba púta energická gitara spolu s výbornými bicími. Desember prechádza v strednej časti zo zasnených zvukov do plnej sily a má to aj celkom peknú dynamiku.

Z ďalších skladieb je viditeľné, že sa už tak nestavia do pozície gitarového hrdinu typu Allan Holdsworth. Myslím, že sa mu darí hľadať a formovať svoju vlastnú tvár, čo je veľmi dôležité pre jeho ďalší skladateľský vývoj. Premyslená stavba harmónií je presne to, v čom preukazuje jasný rukopis a týmto je obdarená aj skvelá skladba Jayaprana. Dlhometrážna Ruang Dialisis začína nádhernými ťahavými motívmi, ale napokon sa to na istý moment dostane až do teritória free jazzu, nakoniec sa to všetko upokojí a uhladí. Ako vrchol snaženia vnímam Just Kidung so svižným tempom, zaujímavou štruktúrou a improvizačnými sólami. Veľmi melodická a nežná skladba Payogan Rain je výborná vec na záver albumu, ktorá navodí príjemné pocity.

Dewa Budjana je autorom všetkých kompozícii, ale práve hosťujúci muzikanti sú tí, ktorí ich posunuli do iných dimenzií vďaka individuálnym schopnostiam a kreativite. Hasta Karma si vyžaduje pozorného poslucháča, ktorí dokáže oceniť jemné detaily a kontrasty. Budjanu vnímam ako skutočnú hviezdu jazz-rocku bez hviezdnych manierov. Jeho zanietenosť pre hudbu je obdivuhodná a dúfam, že mu táto tvorivá fáza vydrží čo najdlhšie. Projekty, ktoré vydáva patria v škatuľke jazz-rock a fusion medzi tie najlepšie v posledných rokoch.

Hodnotenie: 4,5