Reakce na recenzi:

Brano - @ 07.07.2017

Tento album stelesňuje veľmi inteligentné a sofistikované splynutie progresívneho rocku,AOR a jazz-rocku.Začiatky skupiny Brother Ape sa datujú do roku 1981 a dejiskom bolo hlavné mesto Švédska.Partia okolo Stefana Damicolasa nahrala titulnú skladbu z tohto debutového albumu už v roku 1995,teda desať rokov pred jeho oficiálnym vydaním.Celý album sa nahrával analógovo na 8-stopový magnetofón Tascam.Teda ak máte rádi hudbu skupín ako Saga,Alan Parsons Project,Genesis,Weather Report,alebo Brand X,tak určite si tu nejaký fragment pre seba nájdete.

The Jerk je poriadna šupa na úvod!Hradby kláves v štýle Genesis a do toho neustále nervózne dobiedza Damicolasova gitara ako rozzúrená osa.Hudobné obrazce sa s veľkou rýchlosťou vynárajú,vzápätí zanikajú a s pozoruhodnou ľahkosťou vznikajú nové.Ak radi pri hudbe snívate,je tu pre vás skladba Railways.Ľahučká melódia,jemné harmónie a takmer ženský Dahlströmov vokál.To treba počuť!V podobnej nálade je aj This Hour,ktorá však nemá až taký silný hypnotický účinok ako Railways.Nasledujúca Unaccomplished je už šajba v štýle úvodnej The Jerk.Ak si nedržíte klobúky,tak je ľahko možné,že o ne prídete!A čerešnička na torte na záver v podobe titulnej 8 minútovky,kde sa poriadne vybláznil bubeník Max Bergman.