Reakce na recenzi:

alienshore - @ 20.07.2015

Slovenská nezávislá scéna si aj naďalej buduje svoje pevné základy a objavujú sa ďalšie nové skupiny, ktoré prichádzajú s pozoruhodnými dielami. Podivuhodný názov nitrianskej kapely Sisterhood Of Klangpedal si nepomýlite asi s nikým a ničím. Je natoľko špecifický, že sa dá dokonca aj zapamätať. Dôležitým krokom k propagácii ich tvorby a mena je vydanie prvého albumu, ktorý vznikal niekoľko rokov. Materiál sa postupne skladal a dolaďoval, čo sa nakoniec odrazilo na jeho vyznení. Výsledok však stojí za to a poteší priaznivcov art-rocku a jazz-rocku. Aby sme však nehovorili len o slovenských pomeroch, tak je dobré poukázať na fakt, že tento počin je naozaj konkurencieschopný aj v zahraničí. Svedčí o tom kvalitné spracovanie skladieb aj výsledný zvuk.

Hlavný mozog kapely Mateja Mikloša a bubeníka Jána Štena si progmetalisti pamätajú vďaka tomu, že obaja sú členmi Persona Grata, ktorá sa zaradila medzi najlepšie slovenské formácie v tomto štýle. Hudobne ich však nemôžem prirovnať k nim a ani sa nesnažia vytĺcť z toho nejaký kapitál, čo je veľmi sympatické. Prikláňajú sa k nekomerčnému vyzneniu a dĺžka skladieb hovorí jasnou rečou komu je album určený. Poslucháči, ktorí sa vyžívajú v komplikovanejších hudobných postupoch sa môžu tešiť na hráčske umenie všetkých troch zúčastnených. Našťastie sa však nejedná o exhibičný turnaj v rýchlosti prstokladu, ale o detailne premyslené kompozície. Keďže sa hudba zaobišla úplne bez gitary, tak oceňujem Miklošove striedanie klavíru a rôznych klávesových registrov. Prispieva to k väčšej atraktivite samotnej hudby, no práve kryštálovo čistý klavír zachádza najviac do emocionálnej hĺbky.

Roztopašné klavírne linky otvárajú kompozíciu Cyril a oslovuje ma hlavne jej druhá polovica, ktorá veľmi pekne graduje. Pokračuje sa ďalšou výbornou vecou s názvom Metod, spojitosť medzi týmito dvoma skladbami v aranžérskej línii však nie je. Basák Mário Polónyi si občas zahrá aj nejaké tie sóla a musím uznať, že sú veľmi podarené. Skladbami sa tiahnu väčšinou výrazné melodické linky a moc sa tu ani neimprovizuje. Aj vďaka tomu je ich hudba viac art-rocková než jazz-rocková, avšak niečo z jazzových postupov tu rozhodne je a nie je toho málo. Kapela inklinuje teda k art-rockovému vyzneniu, čo jasne dokumentujú zmeny tempa, živelná rytmika a expresívnejšie klávesové registre. Vo vtipne pomenovanej kompozícii BJDSLSP je napr. to prelínanie oboch štýlov veľmi plynulé. Asi najdôležitejšou skladbou je posledná a najdlhšia Funebrak Party III. Zosobňuje to, čo Sisterhood Of Klangpedal vo svojej podstate je - spolok slobodne zmýšľajúcich muzikantov. Nadupaný a pomerne aj ostrý začiatok sa presunie do jemných polôh, kde si Polónyi opäť zalaškuje so svojou basou. Nepravidelné tempá a klávesové prelúdiá však tvoria hlavnú myšlienku a v tomto duchu to aj celé nakoniec končí.

Prvý album Sisterhood Of Klangpedal je teda vskutku vydarený a bolo by dobré pokračovať v ďalšej tvorbe. Takéto kapely na slovenskej scéne naozaj chýbajú a vydavateľstvo Hevhetia je opäť jedným z tých, ktoré tlačia dopredu nekomerčnú a umelecky hodnotnú hudbu. Po kapelách Fermáta a Collegium Musicum prišiel rad na ďalšiu generáciu hudobníkov, ktorí budú rozvíjať art-rock a jazz-rock v tej najlepšej tradícii. Sisterhood Of Klangpedal nezaprie svoje slovenské korene, ale zároveň sa pozerá vpred a je to možno prísľub do budúcnosti aj pre nich samotných. Cesta sa teda môže začať ...