Reakce na recenzi:

alienshore - @ 10.05.2015

Bol som veľmi potešený návratom Tonyho MacAlpinea v roku 2011 a svoju formu potvrdzuje aj tohtoročnou novinkou. V jeho diskografii sa nachádza zopár excelentných kúskov, ktoré sú pre inštrumentálny gitarový rock/metal nesmierne dôležité. Predošlý eponymný album bol taktiež vydarený a môžem povedať, že Concrete Gardens je ešte lepším, a prepracovanejším dielom. Čo sa mi najviac pozdáva je fakt, že na celej ploche sú reálne bicie, ktoré obsluhuje technicky brilantný bubeník Aquiles Priester z Brazílie známy z pôsobenia napr. aj v kapele Angra. Ďalším milým prekvapením je hosťovanie špičkového gitaristu Jeffa Loomisa (ex-Nevermore, Arch Enemy) v skladbe Square Circles.

Concrete Gardens je naozaj tvrdý a náročný album na počúvanie, a nie každý bude túto muziku vnímať s pôžitkom. Ako býva zvykom, tak MacAlpine pracuje opäť vo výraznej miere s melodickými motívmi a taktiež jazz/fusion variáciami. Progresívny metal je však to slovné spojenie, ktoré úplne charakterizuje podstatu nahrávky. Už to nie sú tie časy bleskurýchlych sól a riffov, tentoraz sa rýchlostný pedál využíva v rozumnejších intenciách, predsa len roky 80-té sú už minulosťou. Tvrdosť, ekvilibristika a technická náročnosť sú dôležitými prvkami MacAlpineovej tvorby, a aj teraz ich rozdáva plnými dúškami. Prehliadka muzikantského umenia však nepozostáva len z predvádzania sa a skladby majú konkrétnu štruktúru, a zároveň aj nosné motívy.

Typický koktejl melodiky a gitarovej zručnosti predstavuje Exhibitionist Blvd. a je veľmi poplatná štýlu Tonyho MacAlpinea. Spojenie metalu a fusion gitary výborne sekne v rytmicky decentnejšej The King's Rhapsody. Jedna z najlepších kompozícií je určite Poison Cookies, kde cítiť určitý vplyv Steve Vaia, no melodická linka patrí medzi tie najkrajšie na tomto albume. Nasledujú nakladačky ako Epic, Napoleon's Puppet, Sierra Morena s rôznymi zmenami tempa, pri ktorých sa človek nestihne nudiť. Výborný gitarový duel Loomisa a MacAlpinea v Square Circles sa nesmierne vydaril, a sú tu opäť nápadito spracované prvky fusion. Spomienka na "shrapnelovské" obdobie je zachytené v skladbe Confessions Of A Medieval Monument a titulná Concrete Gardens má taktiež silnejší melodický podtón. Posledná a čisto klavírna vec Maiden's Wish je síce pekná, ale do kontextu albumu mi akosi nepasuje.

Skvelý výkon hodný obdivu tu podal aj bubeník Aquiles Priester a vďaka nemu je album, tak strhujúci a živelný. Concrete Gardens patrí medzi najlepšie počiny Tonyho MacAlpinea za posledné roky. Je to ďalší dôkaz jeho obrovského hráčskeho talentu a schopnosti zložiť kvalitnú skladbu. Zahrá vám virtuóznym spôsobom progresívno-neoklasický metal a následne nato si sadne za klavír, a odohrá ľavou zadnou Chopina, Liszta alebo Rachmaninova. Skutočný hudobný génius, ktorý by si možno zaslúžil viac pozornosti. Našťastie fanúšikovia gitary a gitarovej hudby vedia o kom je reč ...

Hodnotenie: 4,5