Reakce na recenzi:

alienshore - @ 01.11.2015

Talianska kapela Fjieri u mňa zabodovala hneď prvým dielom Endless (2009) a vyzerá to tak, že sa nič na tom meniť nebude. Napriek ich talianskemu rodokmeňu nemajú s tzv. "rock progressivo italiano" nič spoločné a znejú, ako keby pochádzali priamo z Veľkej Británie. V zostave sa však nejakí tí Angličania nachádzajú, napr. hosťujúci spevák Tim Bowness, bubenícky veľmajster Gavin Harrison alebo hlavný vokalista Jakko M. Jakszyk. Všetci traja sú vo svete prvoligového prog-rocku dostatočne známi a ich účinkovanie na tomto albume potvrdzuje nielen jeho výnimočnosť, ale aj hudobnú spriaznenosť.

Dlhých šesť rokov trvalo, kým Fjieri prišli s plnohodnotným nástupcom a môžem s radosťou konštatovať, že to čakanie malo svoj zmysel. Už podľa jeho obalu sa dá usúdiť, že hudba bude o čosi temnejšia. Keď sa povie neo-prog, tak hneď sa každému v hlave vynoria kapely ako Marillion, IQ, Pallas atď. Myslím si, že skladateľský trojlístok Panunzi, Lori a Jakszyk vie dosť dobre ako sa tomuto vyhnúť vďaka zaujímavého kompozičnému rukopisu. Dajú sa tu vystopovať elementy skôr takých King Crimson či Porcupine Tree. Okrem špičkových hráčskych výkonov sa veľký dôraz kladie práve na melodickú formu, ktorá prináša veľké množstvo emócií. Každá skladba má pôsobivý koncept a zároveň žiarivý refrén, ktorý dáva tejto viac menej pesničkovej kolekcii náramný lesk. Album funguje aj ako kompaktný celok, takže sa plynule dostávame o ďalší a ďalší level vyššie.

Album nasáva vo veľkom elektronické prvky, čo sa výrazne podpisuje na jeho temnejšom vyznení. Rocková ostrosť sa tým nestráca a aranžmány pulzujú v dynamickom režime. Inštrumentálny úvod Oriental Dream prináša vďaka saxofónu a vynikajúcej base aj určité jazzové prvky. Jazzový kontext tým ale nekončí a je zastúpený v hojnej miere v rôznych zaujímavých detailoch. Svedčí o tom aj nádherný emocionálny song The City Lights. V skladbe Before I Met You máte možnosť počuť ako poctu aj tzv. "slonie gitary", ktorými sa preslávili King Crimson. Spevák Jakko Jakszyk odspieva väčšinu materiálu a jeho príjemný vysoký vokál je skutočnou ozdobou novej podoby Fjieri. Presvedčivo interpretuje nielen smútok, zasnenosť a melanchóliu, ale nenápadne medzi riadkami vnáša do hudby svetlejšie odtiene.

Výborným príkladom dobre fungujúcej chémie je aj track It Would All Make Sense, ktorý krásne naťahuje poslucháča až pokým nenastúpi oslobodzujúci refrén. V poradí druhý inštrumentálny kúsok Sati prikladá hlavné slovo expresívnej trúbke, ambientným plochám a nekonvenčnému rytmu. Tim Bowness si ako jedinú zaspieva Hidden Lives, ktorá je asi najťažším sústom vďaka psychedelickému oparu. Zombie Love má refrén, nad ktorým zaplače nejedno prog-rockové oko a posledné dva songy Damaged Goods a Those Words (Words Are All We Have) je už asi zbytočné nejako komentovať.

Words Are All We Have je klenot súčasného prog-rocku aj vďaka tomu, že sa neviaže zbytočne len na minulosť, ale pozerá hrdo smerom vpred. Bez výraznejších problémov plynie jedna skladba za druhou a v istom smere si uvedomujem, ako ďaleko za nimi sú niektoré art/prog-rockové kapely, ktoré chcú preraziť. V tejto konkurenčnej súťaži môžete prežiť jedine tak, že budete sami sebou. Fjieri navyše vedia aj to, čo je balast a čo je skutočná kvalita. Je to jednoznačne horúci favorit na prog-rockový album roku 2015.