Reakce na recenzi:

hejkal - @ 24.07.2015

Steppenwolf si dnešná omladina spája so skladbou Born to be wild. Teda, z reklám a sloganov si rozpomenie, že takáto skladba existuje, kapelu si už dnes pamätajú zväčša iba pamätníci. Nič nie je neférovejšie, ako stotožňovať túto naturalizovanú kanadskú formáciu čoby jednohitovku. V dobách, kedy šiesta dekáda prehrávala svoj boj so siedmou, chrlila táto skupina dva až tri albumy ročne, veď povážte, v rozpätí troch rokov (1968-1970) jej vyšlo 7 albumov! A tým sa to neskončilo... Hoci ide o svetovú kapelu s takým predajným obratom, že by jej závideli aj ropní magnáti, v našich končinách sa k nej hlási málokto. A to je škoda. Nadá sa nič robiť, treba ju občas pripomenúť.

Osobne som si k nej vybudoval vzťah takmer od detstva, otec ju má veľmi rád a ešte aj po poslednom sťahovaní som našiel nejaký singel (For ladies only) v kôpke platní, ktoré mi je ľúto vyhodiť, hoci nemám gramec. Jej jemne psychedelickému hardrocku sa v našej domácnosti vžilo pomenovanie – parný valec. A naozaj, táto melodická, ale rázne sa šinúca muzika nehľadí naľavo, ani napravo, jednoducho si vytvára vlastnú cestu a nič ju nezastaví.

V priebehu rokov som mal možnosť počuť viacero jej výberov, všetky trpia tým istým neduhom. Buď je tam len pár skladieb a vždy sa sústredia najmä na debutový album (1CD), alebo je tam opäť fixácia na prvý album doplnená o veľmi úzky náhľad do ďalších albumov, avšak iba do rozpadu kapely. Reunionové albumy z polovice 70. rokov a koncertné albumy sú prakticky znegované. Maximálne sa pri niektorých výberovkách nájdu skladby zo sóloviek Kaya a nejaké nahrávky historickej predchodkyne kapely, a síce The Sparrows. Ako je na tom dvojcédečkový výber Gold z roku 2005?

Na obale sa skvie nálepka – Definitive Collection. Skladby vybral sám veľký Kay a prešli vcelku podareným remasteringom. Avšak! Rozdiely oproti predošlým dvojdiskovým výberom sú mikroskopické, takže sa nič extra nedeje. Skôr je to produkt z kategórie – minuli sa kompilácie, dajme do obchodov ďalšiu sadu. Poteší, že sú jednotlivé albumové ukážky radené chronologicky (i keď sa nedodržuje postupnosť z albumov). Aj preto tu na úvod nájdeme hneď osem z jedenástich debutových skladieb. Nechýba Born to be wild, absencia Hoocie coochie man však zamrzí. Sookie Sookie a The pusher (krásna ukážka toho, ako kapela dokázala v pomalších posadených tempách budovať hutnú atmosféru, v tomto azda nemala a nemá konkurenciu, možno niektoré veci od Ten Years After sa tomuto môžu rovnať), etalónové hardrockové kúsky, nechýbajú a to je fajn. Podobne melancholická tvrdošijná balada Desperation nemôže byť opomenutá. Z druhého albumu sa tu nachádzajú tri parádne skladby, niet čo kritizovať, vybrali ako nesmrteľný hit (Magic carpet ride), tak najlepšiu hardrockovú skladbu kapely (Don’t step on the grass, Sam) a nechýba ani skočný bluesový kúsok Tighten up your wig. Album Early Steppenwolf z roku 1969 (nahrávka The Sparrow z roku 1967) absentuje úplne, čo je škoda. Taká dvadsať aj čosi minútová záležitosť The Pusher by kompiláciu vymanila z priemeru. At the birthday party je odbitá tromi skladbami s It’s never too late v čele. Pozornejší poslucháči si isto všimnú, že výberovka cieli na singlové skladby, a teda z albumov vyberá veci, ktoré sa zjavovali v rebríčkoch. Prvý disk uzatvára titulná monštruózna skladba Monster/Suicide/America z albumu, ako inak, Monster. Vážne, ľudia, ak ste z rôznych príčin Steppenwolf odkladali na neskôr, horšie časy, do koša... Dajte jej šancu! Mix hardrocku, blues a hippies psychedélie je v tejto skladbe servírovaný tak jedinečne, až sa súčasné retro, stoner a iné skupiny môžu hanbiť, ako im to nejde (a že im to často ide veľmi dobre).

Druhý disk otvárajú ďalšie dve podarené skladby z uvedeného albumu, isto Vás neprekvapí, že nasledujúci živák Live (1970) absentuje úplne. Škoda. Hey lawdy mama, prvý nealbumový singel prítomný na výbere, je klasika. Dostávame sa k pomerne veľkej porcii albumu 7. Pätica kúskov má v sebe dosť jemnejších polôh, veľká škoda, že neobetovali jednu z nich v prospech absolútneho hardrockového masakru Ball crusher. To je skladba, ktorá priaznivcov hrubozrnnej americkej produkcie postupne ovládne ako vojna Ukrajinu. Aspoň tu máme parádne metelice Renegade a Foggy mental breakdown. Na letné sparná je ako stvorené! Fešný bluesrockový singel Screaming night hog a trojica skladieb z albumu For ladies only (titulná skladba je najzaujímavejšia z nich) uzatvárajú prvé obdobie skupiny.

Nasleduje trojica skladieb z dvoch sólových albumov speváka Kaya. Priznávam, že boli pre mňa neznámym územím, avšak všetky tri sú veľmi dobré, takže niekedy by som sa mal dielam Forgotten songs and unsung heroes (1972) a My sportin' life (1973) pozrieť na zúbok. Osobne ma prekvapila skladba I’m moving on Hanka Snowa, ktorú mám zafixovanú od Gallaghera a jeho kapely Taste. Tu máme posadenú a zároveň naliehavo zaonačenú verziu, ktorá aj drevo môjho formátu núti vlniť sa v rytme.

Obdobie po roku 1974 je totálne odignorované, nuž záver druhého disku odpinká všetko, čo sa s kapelou dialo potom, jedinou priamočiaroou skladbou Straight shooting woman z albumu Slow flux (1974). Iste, už to nie je to, čo na počiatku kariéry (dychy tomu nepridávajú), ale aj tak, reprezentatívny výber by mohol ponúknuť viac.

Ako vstup do sveta jedinečnej a parádnej hardrockovej muziky Steppenwolf je tento výber vhodný prinajmenšom rovnako, ako každý iný. Mne sa páči, že je tu trojica skladieb z Kayových sóloviek, ktoré som doteraz nepoznal. A na skrátenie času v práci je to fakt perfektná muzička. Absencia niektorých albumov a mnou preferovaných skladieb mu však vynáša hodnotenie – dobrá kompilácia. Nič viac, ale ani nič menej!

Ak by si nejaká kapela zaslúžila poriadny boxset, tak Steppenwolf.