Reakce na recenzi:

hejkal - @ 10.09.2022

Kanadská skupina The Band sa v čase svojej najväčšej slávy tešila nesmiernej popularite a nebolo to iba preto, že hrala s Bobom Dylanom. Považovali ju za najlepšiu koncertnú kapelu svojej doby, nuž sa o tom presvedčme s živým albumom Rock Of Ages z roka 1972.

O výnimočnom postavení kapely v 60. a 70. rokoch svedčí aj to, že na rozlúčkovom koncerte s nimi vystúpili mnohé svetové osobnosti ako Eric Clapton, Bob Dylan, Neil Young, Joni Mitchell, Neil Diamond, Dr. John, Muddy Waters, Paul Butterfield a Van Morrison (ako sa môžete presvedčiť na trojalbume The Lat Waltz). Kritici ich milovali, Severná Amerika im ležala pri nohách, nuž nečudo, že som sa o nich... nikdy bližšie nezaujímal. Ale dozrel čas a v rámci expanzie do oblastí koncertných albumov zo 70. rokov došlo aj na Rock Of Ages.

The Band nahrali na konci roka 1971 štyri koncerty (28.-31. december) a z posledných dvoch nakoniec vyskladali výsledný dvojalbum. Na bonusovom disku sa nachádzajú aj štyri skladby, ktoré po novoročných oslavách zahrali na záver s prekvapivým hosťom Bobom Dylanom. Materiál pochádza zo štyroch štúdiových albumov kapely, ku ktorým pridali dva covery starých hitov z produkcie Motown (a ešte jeden cover nájdete na bonusovom disku) a jednu novú skladbu Get Up Jake. Robertson zároveň oslovil Allena Toussainta, aby vytvoril dychový aranžmán pre singlový hit Life Is A Carnival a pri tej príležitosti ho presvedčil, aby zaranžoval rovno jedenásť skladieb z playlistu na chystané turné. Výsledok je vydarený.

Pripravte sa na riadnu jazdu americkou muzikou. Rhythm & blues, rock & roll, folk, rock, jazz, funky i country majú svoj priestor, prirodzene plynú a šíria dobrú náladu. V tomto sa podobajú na inú zaoceánsku veličinu, a síce Little Feat. Akurát sú viac „komerční“. Skrátka, tá prívetivosť (až „vlezlosť“) muziky pre široké rádiové publikum je z prezentovanej muziky cítiť. Ale inak je to pohodová záležitosť, skladby ako The Night They Drove Old Dixie Down, Across The Great Divide, The Weight (a viacero ďalších) si dokonca vychutnávam. Najlepšia je klávesová sólová exhibícia nazvaná The Genetic Method, škoda, že takýchto momentov kapela nezaradila do svojich pódiových kreácií viacero.

Bonusový disk vítam, kompletizuje (až na dve stratené skladby) všetko to, čo kapela na týchto sviatočných koncertoch hrala.

Verím, že priaznivci kapely boli z tohto diela nadšení. Ja ostávam pri zemi, predsa len to nie je úplne moja muzika. Tých dychov a funky je tam na mňa miestami moc. Hodnotím ako dobré dielo, ktoré si občas, keď chcem vypnúť, pustím.

hejkal 09/2022