Reakce na recenzi:

hejkal - @ 10.11.2015

Vždy sa poteším, ak je nejaká vykopávka zbavená biľagu „jednoalbumovky“. A ešte viac ma baví, ak druhý album nie je len zúfalým zlepencom nahrávok obmenenej zostavy, ktorý sa na trh dostal po rozpade kapely. Bull Angus je práve takou skupinou. Neustala vo vývoji a rozšírila svoj

Album Free for all plynulo nadväzuje na debut. Gitary vyhrávajú o život, predsa len je klavír až priveľmi džezový, akoby kapela čoraz viac tiahla k „progresívnejším“ britským trendom. Lone stranger slúži ako uvítacia tabuľa, ktorá síce nesie všetky znaky známe z minulosti, ale zároveň sa pýši novými dizajnovými prvkami, ktoré na poslucháča čakajú. Záverečná gitarová onánia berie dych. City boy nás prenesie do baru, klavirista zabáva popíjajúcich hochštaplerov, zvyšok kapely sa opatrne pridáva, aby tento blues-boogie koktail doplnili o nejaké to „vzrúšo“. Neočakávaná gitarová smršť sa zjaví ako živá voda a aj klavirista akoby zabudol, že má tíško hladiť klávesy, nuž sa rozkokoší, až ho stiahnu do ticha. Loving till end prináša flautou podkreslenú melancholickú náladu, toto je pravá srdcervúca balada, artrockové vyznenie vykukuje z každého tónu, zaujímavé. Savoy truffle nám vracia vytvrdený rockový prejav, je však prekvapivo spevný. Keby Drivin’ me wild nebola poriadna nakladačka, tak by som sa sťažoval na Lampárni! Našťastie sa Bull Angus prihlásili k muzike nie nepodobnej Grand Funk Railroad a to je chválitebné. (We’re the) children of our dreams je nádherná hardrocková balada s mierne estrádnym refrénom, akoby sa sem zatúlal Meat Loaf. Komplikovaný úvod Train woman Lee uvedie veľkolepé finále albumu. Je to hard rock a nie je to bum-čvach, takže priaznivci klasického hardrocku budú nadšení plus-mínus ako ja.

Aj Free for all je vydarený album, rozhodne by som ho nepodceňoval!

P.S. Uviedol som to už v profile, ale aj tak je fascinujúce, že Frankie Previte je vlastne „svetoznámy“, nakoľko je podpísaný pod soundtrack k filmu Dirty Dancing. Nevyspytateľné sú osudy hudobníkov.