Reakce na recenzi:

alienshore - @ 20.10.2015

Queensryche si konečne dali svoje právne veci do poriadku a začali sa viac venovať hudbe. Ich eponymný album z roku 2013 som vnímal veľmi pozitívne. Mal v sebe energiu a vitalitu akú už dlho nebolo počuť. Po vypočutí Condition Hüman však musím trochu sklamane konštatovať, že Queensryche sa vrátili k svojim koreňom ešte hlbšie. Momentálne sa partia okolo gitaristu Wiltona a bubeníka Rockenfielda snaží dostať na svoje stratené pozície. V reáli to znamená, že sa prikláňajú viac k tomu, čo fanúšikovia chcú počuť. Teda teatrálne znejúci vokál a inteligentne rozpracované aranžmány s mierne nalešteným metalovým zvukom. Je to utiahnutie sa do istoty, z ktorej môžu jednak ťažiť a taktiež tešiť svojich dlhoročných fanúšikov. Takže vlk a aj ovca zostane celá.

Problém je v tom, že Queensryche bola kedysi kapela, ktorá sa snažila hľadať aj nové cestičky. Niekedy viac a niekedy samozrejme menej úspešne. Condition Hüman je kompilát všetkého možného, čo vymysleli už v minulosti. Dali tomu akurát súčasnejší zvuk a prihodili aj nejaký ten entuziazmus, ktorý ich ešte stále drží. Chýba mi tu však viac skladieb, ktoré by prekvapili alebo mali menej okukanú melódiu. Celé mi je to až priveľmi povedomé. Nechcem ich obviniť z vykrádania samých seba, zatiaľ to nie je až také kritické. Album je veľmi príjemný a fanúšikom ich najslávnejšieho obdobia z rokov 1986 až 1990 sa bude určite páčiť.

Arrow Of Time a Guardian sú úvodné singlovky, no nehodnotil by som ich zároveň ako to najlepšie na albume. Smerujú do klasickej a zároveň typickej prog-metalovej polohy Queensryche. Skladba Hellfire napr. preberá tých elementov z minulosti až priveľa. Celkove mi príde prvá polovica albumu dosť tuctová a podporujú to aj songy Selfish Lives alebo Eye9. Prekvapilo ma však zasiahla krásna pomalšia vecička Bulletproff, pri ktorej mám skutočné zimomriavky. Práve druhá polka albumu mi viac imponuje a podporujú to ďalšie výborné skladby ako Hourglass či Just Us. Stačí ak trochu vybočia zo svojej metalovej šablóny a je to hneď o niečom inom. Posledná titulná záležitosť Condition Hüman taktiež nie vôbec na zahodenie. Najlepšie skladby sú jednoznačne Bulletproof, Hourglass a Just Us. Na ostatných mi viac či menej vadí to, ako imitujú svoju minulosť a snažia sa za každú cenu navodiť tvár starého dobrého Queensryche-u.

Album získal dostatok pozitívnych recenzií a aj fanúšikovia reagujú veľmi slušne. Moja relatívna nespokojnosť je predovšetkým v tom, že noví Queensryche sú až moc predvídateľní. Chcelo by to menej komfortné aranžmány, ktoré by priniesli hlbší emocionálny zážitok. Inak je to stále dosť dobré a o prepadáku nemôžu byť ani reč. Vo svojich radov majú výborného speváka a zvyšok sa vie postarať o kvalitné skladby. Možno sa ešte dočkáme v budúcnosti od nich nejakého prekvapenia, no Condition Hüman je tentoraz skôr retro-albumom, aj keď vydareným. K dielam typu Rage For Order, Operation Mindcrime či Empire ho zaradiť nemôžem, už len z dôvodu tak trochu obohratého skladateľského rukopisu.

Hodnotenie: 3,5