Reakce na recenzi:

alienshore - @ 26.08.2016

Mark Hollis patrí medzi najlepších a najinovatívnejších skladateľov 80-tých rokov. Jeho kapela Talk Talk je príkladom toho, že stáť na jednom mieste nemôže naplniť skutočne tvorivých skladateľov a muzikantov, ktorí chcú objavovať nové zajtrajšky v hudbe. Táto skupina bola zaujímavá už hneď na prvom albume The Party's Over a výborne dopadla aj veľmi úspešná štúdiovka It's My Life. Tematicky vychádzajú z new wave, popu, rocku a aj jazzu. Zmes vskutku netradičná, ale o to originálnejšia a určite hodná skúmania.

The Colour Of Spring je priesečníkom medzi popovým a art-rockovo experimentálnym obdobím Talk Talk. Zosobňuje jedno aj druhé v tej najatraktívnejšej forme, kde sa snúbi melodická harmónia a zmysel pre umelecky poňaté aranžmány. Album ukazuje aj to, ako sa posunula produkcia z obdobia 70-tých rokov do rokov 80-tých. Je to jednoznačný technologický progres a pokrok. Zvuky sú naozaj pestrofarebné, aj rockové a aj elektronické. Všetko zmiešané s neobyčajným vkusom pre detail. Skladby však majú aj silný emocionálny záber, keďže Hollisov spevácky prejav sa pohybuje vo veľmi sugestívnych polohách. Ak teda už spomíname melódie, tak práve tu sa podarilo zložiť aj najkvalitnejšie hity.

Album samotný však nie je nejaký "mcdonald kfc kebab happy fast food" ako by si to človek predstavoval, keďže sa jedná o nahrávku z 80-tých rokov. Naopak, toto je vyložene muzikantská záležitosť a veľavravný bol aj jeden, pre mňa osobne, vtipný výrok istého vodiča – "nemáte tam něco veselejšího, tohle je strašně depresivní". Nuž, subjektivita má naozaj rôzne formy a podoby. Aj preto sa treba pripraviť na to, že album sa musí pochopiť do hĺbky, ale odmena je o to sladšia a chutí ako nektár z jarných kvetov.

Skladateľské duo Hollis/Friese-Greene dalo dokopy osmičku výborných skladieb, ktoré fungujú aj ako celok, no zároveň sa tu dajú vypichnúť aj výrazné songy/hity, ktoré prežijú bez problémov aj ako samostatné subjekty. Takými sú napr. I Don't Believe In You, Life's What You Make It alebo Living In Another World. V prípade posledných dvoch sa jedná o skutočné klenoty modernej hudby. Nachádza sa tu kopec klávesových, klavírnych a organových zvukov, ktoré majú zásadný vplyv na celkové vyznenie. Občas vstupuje do hry akustická alebo elektrická gitara. Svojou pohodovou a jednoduchšou myšlienkou ma oslovuje aj Give It Up. Posledná Time It's Time je pocitovo naozaj ťažký kúsok. V posledných minútach však Talk Talk uvoľňujú ventil a ponúkajú nádherný motív, s ktorým sa poslucháč dokonale stotožní a prichádza uspokojenie. Za zmienku určite stojí aj hosťovanie slávneho klávesového čarodejníka britskej scény Stevea Winwooda v niektorých skladbách.

Takých kapiel ako Talk Talk je na svete ako šafranu. Keď sa už ale objavia na scéne, tak o to viac poteší fakt, že sila ľudského potenciálu je nevyčerpateľná. Hudba je len jedna, ale má tisíc podôb. Pohľad, ktorý priniesli Talk Talk je jeden z mnohých, no história na nich vôbec nezabudla. Práveže po mnohých rokoch od ich odchodu z hudobného priemyslu sa ich význam ešte viac znásobil. The Colour Of Spring je najúspešnejší a asi aj najobľúbenejší album v ich diskografii, a občas sa naozaj stáva, že kvalita a úspech nájdu spoločnú reč.