Reakce na recenzi:

alienshore - @ 01.02.2016

Megadeth je kapela, ktorá si zaslúži pocty a uznania, pretože ako jedna z mála thrash-metalových kapiel má vývoj a progres vo svojom popise. Lenže posledný čas im dochádza akosi para, čo signalizoval album Thirteen a pokračovalo to aj na komerčne orientovanom Super Collider. Najnovší počin Dystopia sa tvári trochu inak - tvrdšie, agresívnejšie, životaschopnejšie. Lenže niečo tu aj tak nehrá. Dave Mustaine varí totižto už dlhší čas z vody a je smutné priznať, že jedna z najväčších thrashových legiend stratila svoj smer. Neustála výmena spoluhráčov taktiež ničomu neprospieva, napriek tomu, že gitarista Kiko Loureiro zapadol do zostavy veľmi dobre.

Skladbám jednoznačne chýba závažnejší koncept a motív. Väčšina materiálu znie ako paródia na samých seba, pretože čerpá až priveľmi z minulosti. Je to teda "návrat" ku koreňom a to je vlastne aj hlavná náplň celého albumu Dystopia. Zvukovú monotónnosť cítiť až pri prvom songu The Threat Is Real. Prichádza však najlepší a tematicky najkvalitnejšie podchytený track Dystopia. To je však zároveň aj všetko, čo stojí za reč. Spev Dave Mustainea je slabý, nedokáže interpretovať melódie tak, aby zneli viac pocitovejšie. Problémom sú však aj samotné melodické linky, ktoré nemajú ten správny efekt. Občas sa objaví akustická gitara na prikrášlenie, ale riff ktorý by rozmetal obývačku na márne kusy proste neprichádza. Megadeth hrajú naozaj majstrovsky, čo je obdivuhodné, ale to ešte nerobí hudbu hudbou.

Album Endgame z roku 2009 stanovil pre Megadeth nové štandardy a je vidieť, že je problém na neho nejako kvalitatívne nadviazať. Dystopia je bohužiaľ priemer, ktorý sa však tvári, že je niečo viac. Neprináša žiadne poriadne melódie, ktoré by sa vám zadreli pod kožu a taktiež ani sofistikované postupy, ktoré by ohúrili prepracovanosťou. Megadeth tentoraz vsadili na svoju agresívnejšiu tvár, bohužiaľ ale bez štipky citu pre správny moment, zvukovú pestrosť a progresivitu.