Reakce na recenzi:

alienshore - @ 21.03.2016

Rage platí za jednu z najosobitejších kapiel v power-metale. Od albumu Trapped! neustále rozvíjali a zdokonaľovali svoj štýl. V podstate s každou novou nahrávkou bol Rage trochu iný a napriek tomu stále jasne identifikovateľný. Album Unity však niečo podstatné zmenil. Vďaka nemu sa stali lídrami žánru spolu s ďalšími power-metalovými monštrami a mohli tak s nimi hrať konečne rovnocennú partiu. Čo sa teda skrýva za úspechom Unity?

V kapele sa zrazu ocitli tri výrazné osobnosti, ktoré mali nepochybne silné ego. Virtuóz Victor Smolski vniesol do kapely vyššie nároky na hráčske schopnosti aj profesionalitu. Vďaka nemu sa chtiac-nechtiac musel zdokonaliť v basovej hre aj samotný Peavy Wagner. Bubeník Mike Terrana je hyperaktívnym človekom s výzorom divokého Irokéza, no jeho silový a veľmi energický spôsob hrania má čosi do seba a na tomto albume je jeho talent zachytený snáď asi najlepšie za celú jeho kariéru. Navyše je to hráč, ktorý má skúsenosti aj s metalovým fusion. Ako sólista celkom ujde, no jeho skladateľský potenciál a cit pre aranžmány sú jednoznačne na vyššej úrovni.

Hráčska ekvilibristika sa poddala skladbovej štruktúre a to sa podpísalo pod jednoliatosť albumu Unity. Samotné skladby však majú aj veľmi čitateľné refrény a to je dôvod prečo vás od prvého momentu postavia do pozornosti. Smolski vykrojí riff tvrdý jak remeň a na dvere klope prvá hitová nálož All I Want. Podobné ambície majú aj Insanity a Down. Energia, ktorá sa z nich valí by sa snáď dala použiť aj do bateriek a trochu to upokojí hymnická Set This World On Fire. Dies Irae je opäť trochu iná kompozícia a zaujímavé na nej je, ako sa verzie dokonale viažu na viachlasý operný ženský vokál. Ešte viac ma v nej dojme čisto rockové sólo, ktoré je ďalším prekvapením.

Pestrosť v power-metale nie je celkom bežná vec, ale tú sa to podarilo zaujímavo podchytiť bez kŕčovitosti. Tvrdý metalový akcent a jemnejšie melodické vychytávky majú nepochybne zásadný vplyv na dynamiku celej dosky. Medzi tematicky závažnejšie skladby patrí určite bombastická prog-metalom zaváňajúca Living My Dream, na ktorej sa výraznejšie podieľal aj bubeník Mike Terrana. World Of Pain, Seven Deadly Sins a You Want It, You'll Get It sú naozaj solídne metalové kúsky s dobre vystavanými melódiami, no Smolski ich posunul vďaka gitarovej práci ešte o jeden stupeň vyššie. Posledný track Unity je inštrumentálny progresívny metal najvyššej kvality, porovnateľný aj napr. s Dream Theater. Nachádza sa tu niekoľko geniálne rozložených a na seba nadväzujúcich častí, ktoré perfektne gradujú a nenudia ani na moment. Fantastický koniec! Ako bonus sa na limitovanej edícii objavila aj vydarená rockovejšie ladená skladbička Mystery Trip.

Úspech a životaschopnosť Unity sa skrýva len a len v dôslednej tvrdej práci, ktorú v štúdiu títo traja muzikanti poctivo odmakali. Každý úsek a každý jeden nápad, či melódia je presne tam, kde má byť. Najväčšou hviezdou sa vlastne stal všestranný muzikant a skladateľ Victor Smolski. Rage nikdy lepšieho a technicky disponovanejšieho gitaristu nemali. To, čo tu predviedol je spanilou jazdou skutočného virtuóza a metalového čarostrelca. Vysoká úroveň Unity nebola len jednorazovou záležitosťou a jeho energia sa preniesla aj na nasledujúci opus-magnum.