Reakce na recenzi:

alienshore - @ 23.03.2016

Po albume Soundchaser sa Rage začali trochu zmietať v problémoch hlavne, čo sa týka hudobného smerovania. Speak Of The Dead obsahoval výbornú orchestrálno-prog-metalovú suitu, no zvyšok vyplnili priemernými skladbami. Po ňom prišla typická power-metalová nuda s názvom Carved In Stone, ktorá mala fanúšikov opiť rožkom. Nakoniec až album Strings To A Web vylepšil kapele reputáciu a patrí medzi tie, ktoré jednoznačne stoja za pozornosť. Čo ale za pozornosť nestojí je odpudivá predná obálka, ktorú má na svedomí ináč talentovaný grafik Thomas Ewerhard. Vážne ašpiruje na jednu z najhorších v diskografii Rage. Hudbu si na starosť vzal vo väčšej miere Victor Smolski a práve jeho skladby patria medzi to najlepšie.

Prvé dva songy The Edge Of Darkness a Hunter And Prey sú štandardne dobré power-metalové náklepy. Avšak pre mňa album začína fantastickou hitovou vecičkou Into The Light, ktorá skutočne prinavracia mágiu ich hudby späť. Potvrdzuje to aj ďalšia kvalitná melodická bomba The Beggar's Last Dime.

Ako absolútny vrchol sa nedá označiť nič iné, ako päťdielna suita Empty Hollow. Práve tu najviac roztiahli aranžérsky aparát a na chvíľu sa plne ponorili do osídiel progresívneho metalu, a progresívneho rocku s prvkami vážnej hudby. Titulná "dream-theaterovská" inštrumentálka Strings To A Web je zložená z úlomkov, ktoré do seba náramne zapadajú. Smolského záverečné sólo by som dal ako učebnicový príklad postupného gradovania. Orchestrálne vyhrávky, klavír a akustická gitara sú nádherne naaranžované v krehkej predohre Fatal Grace. Krátka rocková Connected má naozaj prekvapujúcu atmosféru, pretože toto nie je typická poloha Rage, no je to paráda ako sa patrí. Hlavný motív a úderný gitarový riff zopakuje Empty Hollow (Reprise). Celá táto suita patrí medzi vrcholy v tvorbe Rage a škoda, že na takúto strunu nehrá kompletne celý album.

Nasledujúce skladby majú jednoduchšiu koncepciu, ale modernejšie vyznenie ponúka trochu iný pohľad než klasický power-metal. Saviour Of The Dead má solídnu melodiku, no aj tak je Smolského sólo tým naj. Takmer thrash-metalový náboj (hlavne vo verziách) prekvapí v Purified. Wagnerov autorský príspevok Hellgirl je však najpriemernejšou skladbou albumu. Naozaj pekná je dvojminútová balada Through Ages s cinkajúcou gitarou, čo potvrdzuje, že Rage naozaj občas poškuľujú po hitových ambíciách. Pozitívnym dojmom končí album s piesňou Tomorrow Never Comes, ktorá je kompilátom rocku aj metalu.

Strings To A Web inklinuje skôr k myšlienke albumov ako Unity a Welcome To The Other Side. Preto sa od stereotypu predošlého Carved In Stone, či nasledujúcej hrubozrnnejšej príšernosti 21 značne odlišuje. Victor Smolski ukázal už po niekoľkýkrát silu svojho skladateľského rukopisu. Bohužiaľ, Rage stoja niekedy na hrane toho, čo naozaj chcú hrať. V momente keď začnú tvoriť a spájať neortodoxné prvky, tak sa dejú skvelé veci, ako napr. Empty Hollow. Problém je asi aj v tom, že ich valná väčšina berie ako power-metalovú skupinu a vstúpiť do neistých vôd by ohrozilo ich kariéru. Dôkazom toho je aj album Strings To A Web, ktorý je kompromisom ich vnímania progresivity a tradícií v tomto žánri.