Reakce na recenzi:

Mayak - @ 17.04.2016

Trochu obšírnejšie ...

... keď v roku 1997 vydala kapela z talianskeho Milána s názvom The Night Watch svoj debut a vlastne jediný album „Twilight“, hudobný svet bol obohatený o mimoriadne vzácny príspevok k najvýraznejšej ére fenoménu Genesis. V The Night Watch sa stretli dve veľmi silné hudobné osobnosti – gabrielovsky intonujúci spevák Simone Rossetti a hackettovsky skladajúci a hrajúci gitarista Francesco Zago, ktorý album navyše obohatil aj fragmentami crimsonovského chápania progresívneho rocku.

Platí však nepísané pravidlo, že dvaja kohúti na jednom smetisku nemôžu dlho spolu fungovať, muzikantské cítenie a ambície Francesca Zaga presahovali limity symfonického progrocku a neoprogu a tak veľmi nádejná kapela odišla do hudobnej histórie.

Simone Rossetti v tradícii ortodoxného soundu Genesis poskladal personálne celkom novú skupinu s kontinuálnym názvom The Watch a namieril ju do stále viac neoprogových vôd, ale to už je iný a známy príbeh ...

Francesco Zago sa verejnosti čiastočne vytratil z povedomia, aby v roku 2005 bol jedným z dvoch iniciátorov vzniku nahrávacej a vydavateľskej spoločnosti AltrOck Productions v Miláne, ktorá už viac, ako desaťročie veľmi výrazne prispieva k rozširovaniu obzorov skutočnej progresivity v hudbe a vydáva albumy skupín a projektov, spájajúcich subžánre ako sú symfonický progresívny rock, Canterbury, jazzrock/fusion, RIO a mnohé ďalšie do viac-menej jediného termínu „avant-prog“ a to nielen z Talianska, ale aj z iných krajín sveta. Prvou lastovičkou AltrOck Productions sa stal album symfonického projektu YUGEN, vlajkovej lode tohto vydavateľstva, s názvom „Labirinto d'Acqua“, vydaný na konci roku 2006 ...


Album „Death By Water“ je v chronológii tvorby YUGEN tretím vyložene štandardným a skladateľsky plnohodnotným štúdiovým počinom. YUGEN bol od počiatku postavený na skladateľských a aranžérskych schopnostiach tandemu Paolo "Ske" Botta / Francesco Zago, tretím vyložene stabilným členom projektu je pianista Maurizio Fasoli (a všetci traja sú aj súčasťou symfo-progových Not A Good Sign a ambientne znejúcich Empty Days).

Personálna variabilita ostatných členov projektu pochádza z prostredia v Taliansku hudobne klasicky vzdelaných a úspešne pôsobiacich hudobníkov ... príležitostne doplňovaných o osobnosti z výrazne spriaznenej, obdobne orientovanej americkej kapely THINKING PLAGUE.


Na pomerne úspornej časovej ploche albumu (42 minút) sa toho deje skutočne veľa. Hlavným atribútom je tu nesmierna rozmanitosť a rôznorodosť parciálnych kompozícií. Zatiaľ čo prológový album „Labirinto d'Acqua“, bol striktne inštrumentálny, na dvojke „Iridule“ spievala fragmenty Elaine Di Falco (Thinking Plague), na novinke mimo nej a tak, ako ona, tiež dvakrát dostáva priestor excentrická Dalila Kayros zo Sardínie.

Dramaturgia štyroch spievaných z celkove desiatich rôzne dlhých trackov je v konečnom dôsledku silne pôsobivá. Zatiaľ čo Dalila Kayros je hlasovo mixom istej hysteričnosti a afektovanosti (v pozitívnom zmysle slova) Bjork a punkovej priamočiarosti a drsného drajvu Niny Hagen, spev Elaine Di Falco je veľmi príjemný, hlbšie posadený mezzosoprán, vyvolávajúci príjemné melancholické a nostalgické pocity.

Navyše v úvodnej, pre YUGEN charakteristickej RIO kompozíci "Cinically Correct" text so slovíčkami v taliančine a japončine Dalila Kayros skôr šteká a vypľúva, ako spieva a v predposlednej expresívnej a pochmúrno-desivej "Der Schnee" je text pre zmenu v nemeckom jazyku (autor Duns Grünbein).

Oproti tomu, obe diametrálne odlišné a nádherné skladbičky, spievané Elaine Di Falco ("As It Was" a "A House") sú chronologicky dômyselne umiestnené za tie, čo spieva Dalila Kayros, čo má istým spôsobom aj efektný terapeutický účinok ...

Celý album „Death By Water“ je kompozične a aranžérsky dielom Francesca Zaga, na rozdiel od „Labirinto d'Acqua“ a „Iridule“, kde bol jeho rovnocenným partnerom Paolo "Ske" Botta. Akosi nepochybujem, že pri zostavovaní playlistu tohto diela mal Francesco Zago azda najväčšiu prácu a dilemu, čo zo zásobárne svojich skladieb a v akom poradí na CD uložiť.
Nakoniec sa mu to podarilo bizarne-fenomenálnym spôsobom a po mnohonásobnom posluchu to proste skvele funguje ...

Veľmi významné sú tu aj krátke skladby/fragmenty („Undermurmur“, „Ten Years after“, „Drum'n'stick“) v podstate odkazujúce na tvorbu King Crimson, resp. spôsob skladania muzikantov, ktorí prešli touto mimoriadne významnou kapelou pod vedením Roberta Frippa.

Titulná „Death by Water“ je nádherná ukážka melodického jazzového cítenia Francesca Zaga a skutočne evokuje niektoré najlepšie skladateľské kusy z repertoáru Pat Metheny Group.

Jazzovo/avantgardným cvičením sa dá nazvať zdanlivo nesúvisiaca dvojica na seba nadväzujúcich kompozícii „Studio 9“ a „As a Matter of Breath“, ista logika ich umiestenia na albume sa dá pochopiť asi skutočne až ich dlhodobejším posluchom.

„Death By Water“ ako celok nie je určite album pre každého, rozumej bežného konzumenta. Iste to nie je ani hudba pre nejakých falošných elitárov, či snobov, ale objavovať silu a skutočnú hĺbku takto koncipovanej hudby je niečo naozaj úžasné.

Projekt YUGEN je podľa môjho názoru najpresvedčivejší spôsob sebarealizácie a hudobného vyjadrovania sa osobnosti, akou Francesco Zago celkom nepochybne je. Aj týmto albumom YUGEN potvrdzuje, že patrí celkom prirodzene do rovnocennej spoločnosti zásadných telies subžánru, ako sú frankofónne legendy Univers Zero, Present, Art Zoyd, americké Thinking Plague, či 5UU'S ... dokonca v niektorých aspektoch ich už aj predstihuje ...