Reakce na recenzi:

alienshore - @ 28.06.2016

Kayo Dot prekvapili v roku 2014 s albumom Coffins On Io a to spôsobom, ktorý mi bol obzvlášť sympatický. Toby Driver si však svoju chuť na roky 80-té nenechal zájsť a opäť pripravil dielo koncipované v tomto duchu. Avšak trochu inak, ako tomu bolo v prípade predošlého albumu. Dalo by sa povedať, že zašiel ešte viac do hĺbky a tradične nezabudol priložiť svoje avantgardné výstrelky, ktorými fascinuje určitú sortu poslucháčov.

Ak teda spomínam hĺbku, tak mám na mysli hlavne koncept tohto albumu. Zvuky syntetizátorov sú tu na prvom mieste. Celé to znie veľmi plasticky a zároveň pestro vďaka využitiu zaujímavých klávesových registrov. Ak máte nejaké povedomie o novej vlne 80-tých rokov, tak toto je presne ten typ hudby, avšak aj s avantgardnými výbojmi, ktoré jej dodávajú zvláštny pocit nekonečnosti a smútku. Môžete tu počuť odkazy napr. Davida Bowieho, Talk Talk, Japan, Visage, Depeche Mode, experimenty Roberta Frippa a možno aj ďalších (záleží na koho si spomeniete). Vplyvov je tu dosť, no Toby Driver sa takpovediac utrhol z reťaze a jeho spôsob interpretácie hudby je mimo hlavný prúd progresívneho, či dokonca aj avantgardného rocku. A to jeden z dôvodov, prečo je tento výtvor naozaj zaujímavý.

Dané obdobie pripomína aj spev a silná melodika. To sa dá všimnúť už pri úvodnej skladbe Amalia's Theme, ktorá je plná výborných nápadov. Nápaditý vokál Tobyho Drivera v All The Pain In All The Wide World znie ako mix Davida Bowieho a Adriana Belewa, no avantgardný zhluk spotvorí jej druhú polovicu. Motívmi sa tu nešetrí a kompozície v podstate ani na moment nenudia, keďže prinášajú široké spektrum emócií a zvukov. Nemajú teda statický charakter, ale naopak dynamický. Magnetism (skvelá "frippovská" gitara) a Rings Of Earth sú opäť husté kusy náladotvornej a do detailu premyslenej muziky. Do temnejších zákutí nasmerovaná Brittle Urchin je výborným zakončením.

Ako teda hodnotiť nahrávku, ktorá jasne čerpá z minulosti? Sú dva typy inšpirácií. Jedna je tá klasická, kde sa len berie a nič nedáva. Tá druhá je aj o dávaní samého seba a svojej vlastnej osobnosti. Album Plastic House On Base Of Sky je dielo z iného sveta, výplod šialenej mysle Tobyho Drivera. Je to však nádherný výlet na miesta, ktoré ešte podľa mňa nie sú celkom prebádané a málokto sa odváži tam vstúpiť. Na odomknutie týchto dverí, ale potrebujete ten správny kľúč ...