Reakce na recenzi:

hejkal - @ 28.05.2023

Poznámka na úvod, tento text vznikol tesne po vydaní albumu.

Predstavte si, Foghat žije a dokonca má na pultoch nový album!

Americké južanské boogie mám rád. Britská kapela Foghat ukázala Amíkom, že ich muziku dokáže hrať lepšie ako originál. V priebehu času sa na cintorínoch ocitol nielen základný kameň zostavy, gitarista a spevák Dave Peverett, ale aj druhý gitarista Rod Price. To je pri gitarovej muzike dosť výrazná strata, najmä, ak sa v priebehu času odčlenil aj basgitarista Nick Jameson. Z pôvodnej zostavy tu teda posedáva už len bubeník Roger Earl.

Koho teda čakať v aktuálnej zostave? Basák Craig McGregor sa v nej prvý raz zjavil koncom 70. rokov, Brian Bassett (známy z južanskej veličiny Molly Hatchet) sa chopil gitary v 90. rokoch a po Peverettovej smrti naskočil ďalší gitarový veterán Charlie Huhn (Ted Nugent, Gary Moore, Axel Rudi Pell, Humble Pie, viac azda dodávať netreba). Na albume Under The Influence sa však neprezentujú sami. Hostí je tu poltucet, pričom sa tu zjavia basáci O’Quinn a Jameson, gitaristi Kim Simmonds (kamarát zo Savoy Brown) a Scott Holt, Tom Hambridge dodal perkusie a ženský spev kapela zverila súčasnej bluesovej hviezdičke Dane Fuchs. Ako to dopadlo?

Prekvapivo. Rozhodne som nečakal, že sa Foghat posunie kamsi k AC/DC, ale stalo sa. Under The Influence je priam „ejtýsová“ spevná hitovica, našťastie, na albume je osamelá. Rázna posadená muzika pokračuje v Knock It Off, tu by ma neprekvapilo, keby to hrali típci ako Johnson, Youngovci a spol. Bum-čvach a energia na rozdávanie, čo viac dodať. Bluesrocková mokraď Ghost nemá chybu. Takéto drsné veci mi vyslovene režú.

Na album sa dostalo niekoľko coverov, od Savoy Brown sa tu premáva svižná bluesovka She’s Got A Ring In His Nose, Hambridge zo svojej sólovej tvorby dodal jemne funkoidné bluesrockovanie Upside Of Lonely a azda každý pozná Heard It Through The Grapevine. Skladba je poňatá prekvapivo tvrdo a podľa mňa je fajn, že je tu Dana Fuchs. Prehliadka prevzatých vecí vyvrcholí s ďalšou rýchlou „savoybrownovskou“ bluesovkou Made Up My Mind. Musím uznať, že som pri ich počúvaní nemal pocit, že by kapela hrala tieto kúsky nasilu, prípadne za účelom nalákania nových fanúšikov. Nevybočujú z celkovej nálady albumu a tak to má byť.

Návrat k vlastným kúskom načne južanský rock Hot Mama, to je Foghat ako zamladi! „Slajdka“ hrá prím, nuž sa zabavím. Ďalšia sekaná „ejsídísíovka“ Heart Gone Cold sa tvári ako diamantová sloj, že by ju nerozmliaždil ani meteorit s povesťou hubiteľa dinosaurov. Najfunkoidnejšia vec na albume je nepochybne Honey Do List. Osobne ma tento typ bluesoviek až tak neberie, ale jedna za album mi ani výrazne neprekáža. A opäť je tu svieži ženský vokál Dany Fuchs. Mohli ju zneuž... ehm... využiť aj častejšie. Kým sa dostaneme k vyvrcholeniu (začínam mať pocit, že sa toto dielo akosi zvrhlo), vypočujeme si ešte ďalší nárez All Because Of You.

Keď sa tento album začal pripravovať, písal sa rok 2015 a bolo to práve 40. výročie vydania „trademarkovej“ skladby kapely, a síce Slow Ride. Neprekvapuje preto, že jej novodobo znejúcu verziu zaradili na album ako zlatý klinec. Starú mám viac v krvi, ale ani táto nie je zlá, v podstate sa podobá.

Sedemnásty štúdiový album Foghatovcov je dobrý a keby som mal použiť hodnotenie podľa svetielok z nočnej oblohy, dal by som mu, navzdory svetelnému a inému smogu, rovno štyri stálice. Prečo? Lebo je to poctivá gitarová muzička, akú mám rád. A vcelku kvitujem, že sa tu nenachádza ani jeden slaďák a nechýba!

P.S. Celé dielo si kapela vydala sama a vyzbierala na to prostredníctvom internetu peniaze od fanúšikov. Všetkých menuje v booklete a je to dôkaz, že keď si vytvoríte oddanú komunitu priaznivcov, nemusíte sa báť o budúcnosť.