Reakce na recenzi:

alienshore - @ 06.03.2017

Hudba Davida Maxima Micica ma emocionálne veľmi nezasahovala pár rokov dozadu. Napriek tomu je to výborný gitarista s nesporným aranžérskym talentom. Jeho predošlý album ma zaujal len s krásnou jazz-rockovou kompozíciou Nostalgia, ktorá skutočne rozhýbala moje zmysly. Tentoraz sa David hlási s čisto inštrumentálnym dielom Who Bit The Moon, na ktorom sa nachádza len päť regulárnych skladieb. Spriaznenosť s poľskými Disperse je nielen v rovine zvukovej, ale aj v tej skladateľskej. Navyše európske turné pod hlavičkou "Plini, Disperse, David Maxim Micic" hovorí za všetko.

Zameranie sa viac na estetiku, než na expresivitu považujem v jeho prípade za veľký prínos. Práca s melodikou a nosnými motívmi je hlavnou náplňou tohto albumu. V niektorých momentoch môžete počuť klasického gitarového hrdinu, tu a tam aj jazz/fusion maniaka, inokedy metalistu, potom zase prog-rockera a nevyhýba sa ani popovým elementom. Toto preskakovanie z jedného štýlu na druhý je samozrejme v móde, no potrebujete na to viac než len bezhlavo spájať rôznorodé prvky.

Jemná predohra Milk Tooth čosi zaujímavé naznačuje. Po nej sa hlási inštrumentálka Someone Else's Hat. Je to taká klasická gitarová záležitosť. Living Room sa blysne pekne rozpracovanou melodikou, energickou gitarou a elektronikou. Popové tendencie nezaprie napr. nádherne znejúca 687 Days. Album naberá na obrátkach pri komplikovanejšej Damar, ktorá vhodným pomerom vytvára koktejl prog-metalu, rocku, jazz/fusion a opäť vkusnej elektroniky. Obzvlášť výborne sú v nej zapracované bicie. Titulná vec Who Bit The Moon zhrňuje celú myšlienku albumu. Úvod k nej je úplne dokonalý a pokračuje sa nápadito aj v ďalších častiach.

Tentoraz ma David potešil kvalitou svojho albumu. Je prepracovaný a emocionálne dostatočne silný na opakované počúvania. Akurát by som prijal jednu či dve kompozície navyše, pretože takýto typ inštrumentálnej hudby sa v dnešnom prepchatom hudobnom biznise cení dosť vysoko. Bol by som nepochybne rád, keby sa na podobnej kvalitatívnej úrovni pohybovali aj jeho ďalšie diela. Who Bit The Moon je v každom smere prínosom v gitarovej muzike pre rok 2017.