Reakce na recenzi:

alienshore - @ 13.06.2017

Black-metal ma ako žáner veľmi neoslovuje, ale proste ak má niekto talent, tak je v podstate jedno, či tvorí "čierny kov" alebo nejakú popinu. Enslaved sú výnimoční hneď v niekoľkých veciach. Kapela sa nevzdala black-metalu a jeho typických znakov. Vytvorili si však oveľa ambicióznejšiu hudobnú formulku, ktorá účinne zasiahla širšie publikum. V podstate obohatili svoju hudbu o prog-rockové a prog-metalové prvky, čím výrazne spestrili svoj repertoár. Enslaved roku 1994 a Enslaved roku 2012, to sú ako keby dve odlišné kapely. Urazili teda už nejakú tú hudobnú púť a album RIITIIR je tiež dokumentom určitého stupňa napredovania, a ich progresivity.

Jedna z vecí, ktorá ma udivuje je kontinuita medzi blackovým (občas aj deathovým) a čistým vokálom. Obaja speváci sú vo svojom obore skvelí a prinášajú tak dve odlišné emócie. Grutle predstavuje zjazvenú tvár Enslaved a Herbrand tú ľudskejšiu a pokojnejšiu. Z pohľadu aranžmánov sa jedná o stopercentne progovú záležitosť. Ivar Bjørnson dospel na majstrovského skladateľa, ktorý dokázal umne skĺbiť extrém a melódiu do jedného sveta. Pôsobivým elementom v ich hudbe je určite atmosféra, ktorá je nielen mrazivo chladná, ale aj neobyčajne sugestívna.

RIITIIR je na prekvapenie napumpovaný výraznými skladbami. Potvrdzuje to hneď prvá Thoughts Like Hammers, ktorá ašpiruje na najlepší song celej dosky. Podobne ma oslovuje aj Veilburner, ktorá obsahuje dokonale poprepájané časti z extrémneho black-metalu, melodického power-metalu a viking-metalu. Nápaditým spôsobom sa využívajú aj klávesy, čo máme možnosť si vypočuť napr. v ďalšej kvalitnej nakladačke Roots Of The Mountain. Kvalitatívnu úroveň udržujú aj Materal a Storm Of Memories. V podstate tu potenciálny poslucháč nachádza kvantá vynikajúcich gitarových riffov a v každom ohľade pestré aranžmány. Metalisti budú najviac ohrňovať nos pri poslednej Forsaken, ktorá obsahuje pokojnejšie pasáže. Osobne ju beriem ako dobré zakončenie po predošlých sopečných erupciách a nepokojných prímorských vlnách.

Nuž, nie je to žiadna jednoduchá selanka na počúvanie. Nestráca však duchaprítomnosť a obsahuje kopec zaujímavých nosných motívov a melódií, ktoré sú na metalovú muziku dosť chytľavé. Album neskrýva ambicióznu myšlienku. Ponúka jednak pomerne náročnú hudbu, ale vyvažuje to na druhej strane takmer až hitovosťou v melodike. V tomto je Enslaved priam unikát, ak berieme do úvahy na akých základoch je postavená ich tvorba.