Reakce na recenzi:

alienshore - @ 13.03.2016

Mám rád albumy, ktoré vybočujú zo stereotypu a šablónovitosti. Takýmto príkladom je aj A Different Beat od Garyho Moorea. Predošlý počin Dark Days In Paradise bol prekvapením, ktoré mnohí nerozchodili, ale to čo si dovolil nahrať práve tu je na blues-rockového gitaristu naozaj atypické. Roky 90-té priniesli značný progres elektronickej hudby a najviac sa o to pričinili interpreti typu Fatboy Slim, The Chemical Brothers a The Prodigy. To sa premietlo aj do rockovej, či metalovej muziky. Na tento trend zareagovali gitaroví majstri ako Jeff Beck alebo Joe Satriani a tak ani Gary Moore neostal voči tomu úplne chladný.

Nahrávať niekoľko rokov hard-rockové, či blues-rockové albumy je pre muzikanta dosť deprimujúce, pretože tým v podstate plní želanie svojich fanúšikov. V momente, keď virtuóz ako Gary Moore opustí klišé a tradičné žánrové mantinely, začnú sa diať celkom zaujímavé veci. Neznamená to ale, žeby nebol už rockovým muzikantom. A Different Beat je vo svojej pravej podstate blues-rockový album s výraznými elektronickými prvkami. Jeho inakosť je však neprehliadnuteľná a v Mooreovej diskografii nenájdete "divnejšiu" nahrávku ako je práve táto.

V tomto prípade naozaj platí – počúvať, počúvať a počúvať. Na elektronické výboje si musí poslucháč jednoducho zvyknúť, ak mu to teda nerobí nejaké žalúdočné problémy. Do značnej miery sa Moore nechal inšpirovať tvorbou Fatboy Slima a aj názov výbornej skladby Fatboy hovorí za všetko. Netreba si to však mýliť s niekedy primitívnym európskym dancefloorom, to je trochu iná kapusta. Všetko odštartuje skvelá blues-rocková vypaľovačka Go On Home s tvrdšie ladeným tanečným rytmom. Lost In Your Love je jednoznačne najlepší song celej dosky a záverečné sólo patrí do kategórie geniálnych.

Z ďalších skladieb určite zaujme aj jemnejšia Surrender so sofistikovanou elektronikou a Gary sa opäť predvedie nápaditým sólom. Blues-rockové sypačky sa valia cez Worry No More, House Full Of Blues a Bring My Baby Back. Už spomenutá Fatboy je veľmi netradičnou a prekvapujúcou inštrumentálkou, ktorá preberá hudobnú formulu od vyššie uvedených predstaviteľov elektronickej scény. Veľmi dobre dopadli obe verzie Can't Help Myself a Gary Moore sa v nich gitarovo aj patrične vybláznil.

Elektronika vs. živé nástroje sú primerane v rovnováhe (i keď by sa to niekomu asi nezdalo) a potešujúce je, že elektronické prvky majú svojrázny charakter a tým podporujú rockovú myšlienku jednotlivých skladieb. Z tohto albumu sa ako jedna z mála ujala na koncertoch cover-verzia Fire (originál Jimi Hendrix), no inak komerčne neuspel a to z logických dôvodov, keďže jeho fanúšikovskú základňu tvorí rockové publikum. A Different Beat však ostáva zaujímavým a aj veľmi vydareným pokusom o oživenie a spestrenie Mooreovej hudby.