Reakce na recenzi:

alienshore - @ 23.03.2018

Prog-snobom sa pri vyslovení slova synthwave budú určite ježiť vlasy na hlave. Avšak je to základná prímes hudby Codyho Carpentera. Čo to vlastné znamená? Carpenter je podľa všetkého fanúšikom 80-tých rokov a obzvlášť syntetizátorových zvukov z tohto obdobia. Nielen to však charakterizuje jeho tvorbu. Je to aj skladateľský prístup, ktorým sa dokonale zbavil onanistických tendencií, ktoré bežne vo fusion muzike panujú a nastolil si sám pre seba ucelený rád silných motívov a melódií, ktoré postupne vrství na seba. Vzniká tak dokonalá symbióza harmónií, ktorá je vľúdna k poslucháčovi, ale od muzikantov si už vyžaduje istý stupeň zručnosti.

Cody Carpenter's Interdependence je inštrumentálny album, čo je vlastne dosť prekvapujúce, nato o aký typ hudby sa jedná. Kombinuje štýly ako prog-rock, jazz-rock/fusion a syntetizátorovú hudbu do jedného kompaktného celku. Pri niektorých motívoch, či zvukoch si iste spomeniete na klávesových mágov ako Jean-Michel Jarre alebo Vangelis, ktorí toho v 80-tých rokoch urobili pre tento druh muziky veľmi veľa. Pri iných si zase ja zaspomínam napr. na kapelu Toto, ktorá v aranžmánoch vedela zanechať otlačok progresivity, napriek tomu, že konkrétna skladba mala komerčné ambície. Cody Carpenter sa teda ako učenlivý žiak priučil od skutočných majstrov, ktorí v hudbe niečo naozaj dokázali a zanechali po sebe silný odkaz.

Skladby samotné obsahujú nielen syntetické ozveny 80-tých rokov, ale sú v nich použité naozaj rôznorodé klávesové registre, ktoré bežne počujete aj u iných interpretov. V správnom čase na správnom mieste sa objavuje aj gitara a svojim disciplinovaným výkonom potešila aj rytmická sekcia. Meno ako Jimmy Haslip si jazz/fusion maniaci iste budú pamätať ako basáka ctihodných Yellowjackets alebo Jeff Lorber Fusion. Úvodná Jinrai Fuuretsu do bodky vystihuje podstatu celého albumu. Výborne na ňu nadväzujú aj ďalšie dve kúsky Face The Future a Overlooking The Divide. Najviac mi ale k srdcu prirástla krásne melodická Heart Of Slag. Album si svoju kvalitu udržuje až do konca a skladby sú veľmi prepracované, čo sa týka štruktúry a melódií.

Inštrumentálny počin ako je tento, nie je celkom bežná záležitosť. Minimum egocentrizmu a maximum brilantných melodických nápadov, a to je vskutku pozoruhodná vec. Neviem, či to mám označiť ako prog-rock alebo fusion. V podstate si berie z každého niečo. Každopádne sa jedná o inštrumentálnu nahrávku, ktorá bude v mojom rebríčku 2018 určite figurovať. Po predošlých hokusoch-pokusoch sa Cody Carpenter nakopol k svojmu vrcholnému výkonu. Je to zároveň aj jeho oficiálny debut, keďže vychádza po záštitou vydavateľstva Blue Canoe Records.