Reakce na recenzi:

Brano - @ 03.12.2020

Grand Tour je zoskupenie ktoré založili veteráni škótskeho prog-rocku pôsobiaci v skupinách Abel Ganz a Comedy Of Errors.Ich prvý album Heavy On The Beach mal veľmi pozitívny ohlas medzi progrockovou verejnosťou a páni si ním nastavili pomyselnú latku kvality značne vysoko.Je inšpirovaný postapokalyptickým románom "Na pláži" ,ktorý v roku 1957 napísal Nevil Shute.Skupina ľudí na pláži v Austrálii s hrôzou očakáva rádioaktívny mrak,ktorý sa k nim blíži zo severnej pologule.Román sa dočkal tiež aj úspešného filmového spracovania.

Témou albumu Clocks That Tick(But Never Talk) sú tiež temné 50.roky minulého storočia,konkrétne tajný program CIA zameraný na kontrolu mysle človeka.Hudbu zložil prevažne klávesák Hew Montgomery a texty napísali spoločne Montgomery a spevák Joe Cairney.Strašidelné až hororové intro odpáli titulnú skladbu,ktorá je aj najsilnejším momentom albumu.Akoby plynulo nadväzovala na predošlý album Heavy on the Beach.11 minút,ktorým niet čo vytknúť!Hlavný hrdina prežíva rôzne nepríjemné paranoidné stavy,v hlave počuje cudzie hlasy,ktoré u neho vyvolávajú paniku.Dráma dosahuje vrchol v skladbe Shadow Walking.Uvedomujem si,že vokál ktorým disponuje spevák Joe Cairney(Comedy Of Errors) nemusí vyhovovať každému,mne však nevadí.Je fakt,že hudba postupom času stráca na razancii a nevdojak sa pristihnem,že myšlienky mi unikajú iným smerom.Záver albumu pôsobí trochu rozťahano až nudne čo kazí celkový dojem z inak celkom sympatického neo-progového dielka.Preto je moje hodnotenie je 3,5*.