Reakce na recenzi:

hejkal - @ 19.02.2011

Toto CD som si zadovážil presne v tom čase ako som objavil Progboard. Tak som si povedal, že by sa patrilo ho sem konečne zavesiť. Vec sa má takto:

Už od prvých tónov je jasné, že gitarové rify, klávesové podmazy a revúci spev budú hrať v hudbe Haystacks Balboa prím. Pätica sa s tým nepára, hlavne, nech je to tvrdé, priamočiare, hrozivé a nekompromisné, najlepšie všetko odrazu. Spoiler je však iba predohrou k ďalším častiam šialenstva. The Children of Heaven pridávajú niečo psychedélie a vykričané akože smiechom naplnené a naliehavé vokály sú bohovsky pojašené, toto podľa mňa nebolo myslené vážne. Ako skladba je to však pecka. Veselšia nálada sa drží aj skočnej skladby Gasbag s perfektne nabudenou gitarou (hammondky ani nespomínam). Ale čo to? Ozve sa tichý klavír a jemný pokus o spev, je to celkom šok. Skupina s vážnou tvárou servíruje clivý slaďáčik. Avšak iba dve a pol minúty (však preto), sólová pasáž sa seriózne tvári ako classical rock. Klávesy sú vpredu a som si istý, že nielen mne to pripomína niečo známe. Gitarové sólo je radosť počúvať, avšak stále nie je prekvapeniam koniec. Nastupuje psychedelická mordovačka akoby sa sem zatúlala od Morrisona a The Doors (taká Horse latitude sa mi derie na rozum), záverečná pohoda to celé už len umocní – Auburn Queen sa tak stáva hudobne najzaujímavejšou skladbou na albume. Nasledujúca Sticky finger sa vracia späť s hromovládnym hard rockovým rifom, aby nebolo pochýb, že nejaké sofistikované hlúposti si na Mayoa a spol. moc neprídu. A čo nám servírujú ďalej? Ode to silky men...Už názov napovedá, že to bude niečo neobyčajné. A naozaj, pár zvukových hlukov v úvode vystrieda južansky (stále sme v Amerike, nie v Európe – geografické okienko) znejúca akustická gitara a mäkký spev. Nálada krásne graduje, skladba sa jemne rozbieha a získava na tvrdosti, prichádza humorne popevkový refrén, slovom úžasné. A to nehovorím o rôznych iba spievaných častiach, jemných psychedelických oparoch a ďalších polohách, ktorými sa táto vec hemží. Je to jasné, vďačnejšej skladby na albume niet. Posledná pieseň, Riverland, haluzí na akustickej vlne, čím dáva najavo, že aj hrmotná skupina vie ponúknuť pestré predstavenie, ako napríklad v tejto pesničkárskej polohe (hoci už iba spomienkovo).

Namiesto záveru napíšem jediné slovo: Paráda!