Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.11.2022

O pár dní má narodeniny americký velikán Joe Walsh. Je to jeden z najvýznamnejších gitaristov 20. storočia a v 70. rokoch nahral hneď dva koncertné albumy. Prvý so skupinou James Gang. Patrí k najlepším živákom všetkých čias. Počiatkom roka 1976 mu vyšiel sólový koncertný album You Can’t Argue With A Sick Mind, na ktorom predstavil svoje tri sólové albumy v prirodzenom pódiovom prostredí. Nepekný obal s diskoguľou v popredí našťastie klame telom, žiadne dobové disco hrôzy sa nekonajú. V hre je rock v príjemne jemnom prevedení.

Pravda, na úvod tu máme hardrockovú bombovicu Walk Away od James Gang. Oproti niekdajšej kapele sa Walsh sólovo drží predsa len pokojnejšej stránky svojho prejavu, nuž sa pripravte na jemný funky rytmus, klávesy a dve gitary. Samozrejmou istotou sú dve skladby z albumu The Smoker You Drink The Player You Get, z ktorých predovšetkým Rocky Mountain Way neprekvapuje. Nesmrteľný hit sa počúva jedna radosť. Ale nezatracoval by som ani Meadows, typickú melodickú „walshovinu“ s parádnou dvojgitarovou sólovou hrou a záverečným temným gradovaním. Album So What si uzurpoval tiež dve skladby. Time Out solídne úsečne odsýpa. V balade Help Me Through The Night spievajú hneď traja členovia skupiny Eagles (Frey, Felder, Henley), ku ktorej sa Walsh v roku 1975 pridal. Že spravil dobre, dokázal album Hotel California, ktorý vyšiel na konci roka 1976. Na záver je tu nádherná rockovica Turn To Stone s albumu Barnstorm (a tiež sa nachádza aj na So What). Má skoro deväť minút, nuž krásne graduje a sólovú náladovú smršť začne flautové sólo! Mám túto skladbu veľmi rád, napokon, už od prvých tónov gitary, ktorá vyriffuje nosný motív, mám zimomriavky.

Album sa umiestnil na 20. mieste rebríčka Billboard, čo je na koncertné dielo vynikajúca vizitka. Má iba tridsaťpäť minút, ale ako sa hovorí, dobrého je málo. A keby len dobrého, aj vynikajúceho!