Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.06.2023

Od takmer deväťdesiatročného bluesového veterána Johna Mayalla už nemožno očakávať, že sa na staré kolená zmení a uhne zo svojej vytýčenej bluesovej trasy. Jeho posledný album The Sun Is Shining Down z roka 2022 môže byť mementom, epitafom, poslednou pamätnou tabuľou za produktívnou kariérou. Vek i zdravie ho prinútili ukončiť aktívnu koncertnú činnosť. Či aj štúdiovú, nikto nevie. Uvidíme.

Album som si vlani kúpil zo zvedavosti. Minulý rok bol pestrý na vydarené pamätnícke albumy, nuž som si povedal, že prečo sa nezapočúvať aj do Mayalla. Posledný kontakt som mal s albumom Find A Way To Care z roka 2015, a tak som bol zvedavý, čo priniesla posila v podobe gitaristky Carolyn Wonderland. Nuž, na albume hrá len sprievodnú gitaru, s výnimkou poslednej skladby. Pretože Mayall sa obklopil hosťami a tí sa chopili sólových exhibícií v každej skladbe okrem A Quitter Never Wins. Samozrejme, nechýba stabilná rytmika Davenport-Rzab, ktorá to s ním tiahne od roka 2009 a dychová sekcia, aby sa docielilo pestrejšieho prejavu.

O hudbe sa baviť nemusíme. Je to Mayall a jeho blues. Tento svoj štandard odvádza od počiatku 90. rokov takmer konštantne. Znie mu to stále dobre, lepšie ako trom štvrtinám súčasných bluesových hviezd. Prekvapenia nečakajte. Trištvrte hodina bluesovej pohody sa mi príjemne počúva, ako kulisovka je priam skvelá. Potešila ma účasť huslistky Scarlet Rivery, blues s husľami ma baví a Mayall tento typ nástroja vedel vždy vynikajúco využiť. Temnú dumku Got To Find A Better Way i skočnú Deep Blue Sea tak radím k tomu naj, čo sa na albume nachádza.

Dôstojný bluesový album, to je The Sun Is Shining Down. Ak ste s Mayallom zrastení, neváhajte. Ak nie, skúste. Ja som spokojný.