Reakce na recenzi:

hejkal - @ 30.09.2022

The Guess Who – antológia kanadského cítenia

The Guess Who bola (a stále je) prominentná kanadská kapela, ktorá koncom 60. a v prvej polovici 70. rokov bodovala na najvyšších priečkach doma i v USA. U nás sa pritom zredukovala na skupinu jedného hitu, ktorý naposledy sprznil Lenny Kravitz – American Woman. Škoda, jej produkcia núka oveľa viac a pekný prierez jej tvorbou sa zmestil dvojdiskový výber Anthology.

Zachytáva prakticky celú etapu existencie skupiny, od roka 1964 až po rok 1975. Existovali aj neskoršie variácie a občasné reuniony, napokon, dodnes je aktívna, ale to podstatné je tu. Kým v Kanade pravidelne obsadzovala popredné priečky rebríčkov (a v USA dtto), v Británii sa presadila až s American Woman. Nahrala hromadu albumov a vydala iks singlov, pričom prešla všetkými možnými žánrami, nechýba rhythm & blues, 60’s pop psychedélia, blues rock, pop rock atď. Jej tvorba je akoby encyklopédiou toho, ako sa vyvíjala muzika vo vymedzenej dekáde jej existencie.

Skupinu som spoznal vďaka jej hitom ako Clap For The Wolfman, Shakin’ All Over a, samozrejme, American Woman. V 90. rokoch minulého storočia sa poflakovali na rôznych kompiláciách typu „best of 60’s a 70’s“. Nepamätám si, že by sme niekedy mali doma LP alebo kazetu s celým albumom. K tým som sa prepracoval až neskôr a najviac ma presvedčil skvelý bluesrockový koncertný album Live At The Paramount (1972), ktorý som si napálil a dnes už mám originál.

Pred dvomi rokmi vyšla tradične podarená reedícia albumu Anthology od Music On CD a ja som si ju kúpil. Výpravný booklet obsahuje všetko podstatné, informácie o skladbách (je ich tu 39), obsažnú esej od Michaela Hilla a nadostač fotografického materiálu. V skupine pôsobilo niekoľko zásadných mien kanadského rocku, či už to bol Randy Bachman (Bachman Turner Overdrive) alebo Domenico Troiano (James Gang). Výrazným frontmanom bol aj spevák Burton Cummings. A čo teda vlastne dostanete?

Rázny šesťdesiatkový rock á la Kinks je parádne vyjadrený v skladbách ako Shakin’ All Over, či It’s My Pride. Ono, v 60. rokoch hrali presne tak, ako všetci ostatní, nuž odporúčam náhodne vypočuť hoci precítenú citovku These Eyes a budete mať jasno. Zaujímavá je aj psychedelická skladba 6 A.M. Or Nearer s flautovou extravaganciou. S rokom 1969 sa dostaneme do obdobia albumu American Woman, čo je jedna z najpodstatnejších nahrávok konca 60. rokov. Zdobia ju parádne hardrockové kúsky ako No Sugar Tonight/New Mother Nature a, samozrejme, titulná skladba, ktorú azda netreba predstavovať nikomu.

V 70. rokoch sa skupina pohybovala na hrane popu a rocku, nevyhla sa personálnym zmenám, zo spomínaného koncertného albumu je tu len singel Runnin’ Back To Saskatoon, klasikou je chytľavá rockovica Clap For The Wolfman. Jazzovo naladený gitarista Domenic Troiano (zaujímavé, že v James Gangu inklinoval až ku country, asi preto mu jeho rola v skupine nesadla) sa na posledných dvoch albumoch kapely pokúsil obrátiť kurz k progresívnejšej podobe rocku, ale ako s James Gangom, tak tu prišiel do obdobia, ktoré komerčne nevyšlo a kapela sa rozpadla.

Zaujímavosťou sú dve skladby, ktoré uzatvárajú každé cédečko. Sour Suite i When The Band Was Singin’ “Shakin All Over“ obsahujú skryté skladby. Vlastne sú to rádiové reklamy, prvá je na album Whatfield Soul a druhá promo na albumy Road Food a Flavours. Úprimne, je to zbytočné, ale ako dokumentácia pre históriu marketingu to má svoje opodstatnenie.

Musím sa priznať, že si túto exkurziu užívam vždy, keď si ju pustím. The Guess Who vedeli, ako tvoriť chytľavú a kvalitnú rockovú i beatovú muziku. Pokiaľ ste kapelu dosiaľ obchádzali oblúkom, skúste tento výber a uvidíte, že sa vyrovná akejkoľvek veličine zo 60. rokov. Škoda, že je u nás prakticky zabudnutá. V domovine ju si ju uviedli do siene slávy, právom. Tento výber je dobrý. Vlastne výborný, ale vzhľadom na rozsiahlu diskografiu skupiny bude vždy iba stručným úvodom do problematiky.