Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.12.2023

Gitarový hard rock je mojim obľúbeným hudobným žánrom. Austrálska skupina Master’s Apprentices bola na počiatku 70. rokov priam jeho ikonickou zástupkyňou. Dôkazom je hoci album A Toast To Panama Red z roka 1972.

Deväť skladieb prostých klávesov správne riffuje a buráca. Už od ostrej Answers Lies Beyond musí byť každému jasné, že nepôjde o jarný piknik na dečke v impresionistickej krajinke so zaľúbeným párom túliacim sa k sebe pri pohľade na obzor. Naopak! Tu sa veľký biely žralok chystá na nepozorného plavca, surfera, ekvivalent tuleňa, a teda pochutiny pre ostré zuby.

Aby ma muzikanti usvedčili z nepresnosti, pomalá dumka Beneath The Sun pripomína slaďák, lenže postupne graduje do zlovestnej nálady plnej znepokojujúcich gitarových sól, pod ktorými sa pretŕča hutná opakujúca sa rytmická figúra.

Obe opísané polohy kapela zvláda na jednotku, a tak aj v pokojných skladbách typu Game We Play I čosi číha na hraniciach vnímania, čosi, z čoho by Lovecraft isto vylúpol nebezpečné chápadlá. Táto dvojskladba by sa dala nazvať progresívnou, náladu dopĺňajú aj hosťujúce zbory. Zaujímavá je boogie šmrncnutá kovadlina The Lesson So Listen. O tom, že muzika je to relatívne pestrá, svedčia aj dychové aranžmány v náladovej Love Is. Druhá strana platne sa však koncentruje na rýchle kratšie vypaľovačky, a tak Melodies Of St. Kilda i Southern Cross rýchlo utečú, Až mi je ľúto, že sa táto jazda skončila. Záver patrí krátkej citlivej Thyme To Rhyme, akoby chcela kapela dosiahnuť istú katarziu.

Ak máte radi pestrú, ale najmä temnú hardrockovú muziku s pretlakom gitarových sól, A Toast To Panama Red je album presne pre vás. Pre mňa je určite!