Reakce na recenzi:

hejkal - @ 21.04.2023

Tento album mi už dávno nekompromisne odporúčal Borek, nuž som sa po ňom v obchodoch obzeral ako paranoik počas prechádzky. Naveľa som sa koncom minulého roka odhodlal kúpiť si ho priamo od vydavateľa (cez web), uhradiť mrzké prepravné poplatky a je doma.

Spevák a gitarista Billy Thorpe s trojicou spoluhráčov v tom čase kraľoval hardrockovej ríši u protinožcov. Prečo? Album Live dáva odpoveď.

Úvodný organový motív nabudí publikum, nuž sa jedenásťminútová exhibícia spevu Somebody Left Me Crying dočká nadšeného prijatia. A to aj odo mňa, hoci sedím doma. Takto sa robia pomalé rockové balady! A ďalšia pomalá drsňácka vypaľovačka Time To Live je jedným slovom bomba. Smršť, aké milujem. Be Bop A Lula je rokenrol. Kapela v tých časoch pár takýchto klasických kúskov zaraďovala do setlistu, ako odľahčenie pre publikum to funguje. Mne však ďaleko viac reže najtvrdšia zverina nazvaná Mama, ktorá je v strede rozseknutá vynikajúcim bubeníckym sólom. Kde sú tie časy, kedy sa hralo takto? Som rád aspoň za nosiče, ktoré ma ako stroj času dostanú pred pomyslené pódium. Ešte, že mám veľkú fantáziu.

Zvuk nahrávky je surový, verím, že ľuďom zameraným na technikálie naženie strach. Mne vyhovuje, znie autenticky.

Vydanie od Aztec Music z roka 2007 núka hneď sedem bonusov. A musím povedať, že som tomu rád. Je to preto, lebo Aztecs bola viac singlová ako albumová skupina, nuž mi jej singlová produkcia núka šesť príkladov toho, o čom bola jej tvorba. Pretože nielen albumami žije muzika a pri obľúbených kapelách rád poznám čo najkomplexnejší ponor do muziky. Nechýba jeden z najslávnejších austrálskych singlov Most People I Know Think That I'm Crazy. Priznávam, že mám radšej drsnejšiu koncertnú verziu tejto skladby, ale chápem, prečo na ňu Austrálčania nedajú dopustiť.

Aztecs a album Live z roka 1971, to je exkurzia po nespútanej hardrockovej muzike v austrálskej vyprahnutej divočine. A je to vynikajúci zážitok.