Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.03.2023

Ďalšia zabudnutá obskúrna skupina z USA, ktorá v roku 1969 vydala jediný album a zmizla do zabudnutia, sa volá Hillow Hammet.

Album Hammer znie ako kombinácia Vanilla Fudge a Power Of Zeus. Prevažne gitarová hardrocková záležitosť je podkresľovaná klávesmi a rytmika sa snaží presvedčiť susedov, že sa majú odsťahovať. Slip Away začína zeppelínovskými stopkami, ale rýchlo sa dostaneme kamsi k blues-hard rockovej hrdzi, aká sa usádzala takmer výhradne iba v Amerike. Vykričaný spev sa do toho krásne hodí. Klavírne intro v skladbe Trouble šokuje svojou jemnosťou. Nebojte sa, dlho to nevydrží. Parádna vec je Fever, takéto hardrockové kolísanie môžem v akomkoľvek množstve. Aj na bluesrockovú náladu dôjde, Home je toho príkladom. Pomalšia, ale nie mäkká skladba Brown Eyed Woman ma napĺňa pocitom, že Nirvána asi predsa len existuje a už som v nej.

Druhá polovica albumu sa drží svojej šablóny nekompromisného hard rocku, a preto len preletím krátku variáciu motívu Peer Gynt nazvanú Nobody But You, ťažkotonážnu lisovačku Come With Me a aj skočnejšiu nálož Want To Be Free. Sedemminútová notoricky známa pesnička Oh Happy Day uzatvára album v duchu coverovania Vanilla Fudge.

Na CD sa toto dielo ukázalo prvýkrát vďaka minoritnému talianskemu vydavateľstvu Dodo Records, ktoré sa špecializovalo na neskutočne okrajové formácie z tej doby. Od neho mám svoj kúsok v zbierke a ľutujem, že som z jeho produkcie neodchytil viac kúskov (mám ešte Child a Sorcery). V roku 2011 vyšiel album aj na značke Gear Fab Records. Kto ho zachytil, určite neľutuje!