Reakce na recenzi:

hejkal - @ 13.11.2023

Zo zástupu zabudnutých nemeckých kapiel, ktoré sa v prvej polovici 70. rokov rodili ako huby po daždi a mizli ako vládni politici pred novinárskymi otázkami, som dnes vybral zaujímavú hard-psych-kraut-prog rockovú skupinu Frame a jej jediný album Frame Of Mind (1972).

Spoznal som ju vďaka kompilácii Krautrock – Music For Your Brain Vol. 3 (2008) a k albumu som sa dopracoval koncom minulého roka. Rýchlo som si ho obľúbil, je to presne moja muzika. Troška zadumaná, správne nabudená, Hammondky sú všade a gitara nezaostáva, spev je správne melodramatický, navyše v angličtine, no a rytmika síce nič komplikované nevymýšľa, ale aspoň nenapodobuje strojovú nudu. Album ponúka osem skladieb a dovolím si ich troška obkecať.

Meditatívna hippiesácka nálada ovláda úvodnú skladbu Frame Of Mind, pravda, okrem rozkokošeného záveru. A bujará nálada opantáva aj kúsok pomenovaný Crusical Scene. Kapela kombinuje klávesové a gitarové party so zručnosťou krupiéra v Las Vegas. Pátos vystihuje jedenásťminútovú vznešenú kompozíciu All I Really Want Explain. Emócie pretekajú, priam striekajú na všetky strany. Keby táto skladba bola na niektorom albume nemeckých kolegov Jane, vôbec by som sa nečudoval. Najtvrdšia a najtemnejšia skladba sa volá If. To je hard rock, za aký by sa nehanbila ani veľká štvorka z Británie!

Kapela je silná v antických tragédiách typu WInter, kde bôľne úfa pomedzi prílivové vlny pohlcujúce Atlantídu. Ale každá skladba má niečo, čo ma vábi. Penny For An Old Guy je miestami až jemná a éterická vec, Children's Freedom sa nevymaní z pokojnejšej polohy, gitarové sólo milujem, lepšie na albume nenájdete. No a záverečná osemnásťsekundová falošná fanfára Truebsal nestojí za reč.

Frame Of Mind je parádny ťažký rockový album s príjemnými melancholickými výšivkami na rozľahlej tapisérii hutnej hudby, ktorú milujem. A vy?