Reakce na recenzi:

hejkal - @ 30.11.2024

Schválne, čo myslíte, koľkí obyvatelia Československa prišli do kontaktu s kapelou The Buddy Miles Express? Odpoveď nepoznám, ale stavil by som nemalé peniaze na to, že ich veľa nebude. Bubeníka, speváka a príležitostného multiinštrumentalistu Buddyho Milesa pozná azda každý fanúšik Jimiho Hendrixa, keďže s ním hral krátko pred jeho smrťou.

Priznávam bez mučenia, že Hendrixovu voľbu za náhradu za Mitcha Mitchella na poste bicích som dlho nechápal. Buddy Miles hral v podstate jednoducho, ba až nenápadito. Album Band Of Gypsys som dlho zaznával, ale napokon som si ho zamiloval. A postupne som sa ponoril do hudby chlapíka, ktorý mal prekvapivo bohatú kariéru.

Buddy Miles začínal v Electric Flag, potom založil svoj Buddy Miles Express a po zmienenom džobe u Hendrixa sa vrhol na sólovú kariéru. Skompletoval som si jeho pôsobenie zhruba do roka 1972, po „lajfku“ so Santanom. Chýba mi akurát album A Message To The People z roka 1971. A to asi prežijem.

Kedysi som napísal recenziu na jeho najlepší album Live (1971), ale už ten text nemám, a tak začnem jeho muziku na tomto webovom sídle pripomínať od začiatku, resp. od Buddy Miles Express.

Debutový album Expressway To Your Skull z roka 1968 ponúka typickú černošskú muziku. Je v nej šmrnc typický pre funky, ale aj premotivované vokály, nechýbajú dychy, s ktorými mal Miles skúsenosť už v Electric Flag. Najväčším plusom je však gitarista Jim McCarty, ktorého hendrixovské kvákadlo okupuje každý mysliteľný priestor. Vôbec sa nečudujem, že následne zakotvil v inej americkej legende – Cactus. Toto všetko sa snúbi už v úvodnej skladbe Train, neabsentuje v Let Your Lovelight Shine, vystrkuje rožky v soulovej Don’t Mess With Cupid a svoju prítomnosť vystavuje na obdiv aj v Spot On The Wall. Azda len príjemná, ale zároveň bezvýrazná bluesová balada You’re The One (That I Adore) sa sem nehodí. A vo Wrap It Up je toho funky na mňa už priveľa. Ešte, že ku koncu sa pripomenie McCartyho ostrá gitara!

Najlepšiu skladbu som si nechal nakoniec, inštrumentálku Funky Mule, kde sa všetci inštrumentalisti vyblbnú dosýta. Škoda, že funky neskôr vo vývoji skĺzlo k disku, v tejto surovej rockovej podobe má veru čo ponúknuť! Aspoň mne.

Pokiaľ máte radi soul, funky, hard rock a dychy, bude vám brassrocková nádielka na albume Expressway To Your Skull vyhovovať. Mne sa páči, i keď nie vždy potrebujem počuť funkové rytmizovanie. Drsnosť prezentovanej muziky ho však spoľahlivo zašantročí kamsi do pozadia a to mi vyhovuje. Však si urobte názor sami. Za mňa je to výborná muzika!