hejkal - @ 15.01.2026 | #

Island a tvrdý rock zo 70. rokov? Sem s ním!

Po tejto nahrávke som sa obzeral dlhšie, napokon sa mi podarilo zohnať CD od Rockadrome z roka 2013. Trio Icecross sa rozbieha zľahka, rokenrolovou náladou predchnutý kúsok Wandering Around však klame telom. Už Solution naberie temný smer náladou občas zabiehajúci až ku formácii King Crimson, keby ju, pravda, Fripp pomenoval Black Sabbath. Chápem, prečo túto skupinu občas označujú za predchodkyňu doom metalu. Musím sa priznať, že ma baví, ako sa všetky tie tvrdé kapely z počiatku 70. rokov snažili tvoriť aj kratšie akustické selanky evokujúce anjelikov na obláčikoch. A Sad Man’s Story by chcela byť melancholickou, ale mne pripadá milá, akoby láskavá.

Jesus Freaks capne poslucháča po hlave, ako keď sa politik snaží chrániť menšiny tým, že vyhodí z trestného zákona prejavy extrémizmu. Znie skrátka znepokojivo. 1999 v nastolenom trende neúprosne pokračuje, akoby sa pri mne zhmotnili hororové vízie, ktoré mi v Scared názorne predvedú vivisekciu. Pitvu si prežijem počas blackmetalovej Nigtmare, to je skrátka lavína gniaviaca lyžiarove kosti. Záverečná odľahčená (ako keď vám po týždni mučenia ruzzké jednotky polejú rany benzínom a snažia sa pár minúť vydolovať plameň zo zapaľovača, nič moc, ale lepšie ako rezanie genitálií) The End podčiarkne drsnú stránku muziky, očividne vybuchla sopka a láve si to veselo šinie k rybárskej dedinke...

Celkovo ide o parádny ťaživý album, zaujímavé je, že gitarista sa v sólach miestami snaží o prekvapivo melodické vyhrávky, čo mu prepožičiava istotu poslucháčskej priazne. Aj keď dieru do sveta nespravil, rozhodne ju vo mne vyvŕtal. A je riadne temná!