Reakce na recenzi:

hejkal - @ 05.03.2012

So srdcovou hudbou je to ľahké. Človek ani nemusí počuť a stačí mu pocit, že to bude ono. Ako v prípade Hannibal. Borek napísal biografiu, nahodil recenziu a bolo to. Tristokusová limitka nemala šancu odmietnuť a bola moja.

Ako začať? Ó, áno! Na stopkový bluesový motív nadviaže bubácky hlboký spev a mohutne nadýchaný brass rock, milujem skladbu Look upon me! Scorpions by mohli závidieť netuctovej džez rockovej kompozícii pomenovanej Winds of change, pravda, keby sa v ich povrchnom svete vôbec zjavilo poznanie, že existuje. Tvrdý rockový sound by tejto kapele mohla závidieť aj svetoznáma banda Colosseum! Temnejšia pomalosť Bend for a friend má silu prívalovej vlny, zbiera sa pomaly, ale každému je jasné, že to bude drvivý kontakt. Inštrumentalisti sa schuti vyblbnú, odporcovia džezových machrovaní by sa tomuto kúsku mali oblúkom vyhnúť. Absolútne gniavivá bluesovka 1066 zo mňa vysáva život, ale je to slasť! Pre mňa vrchol albumu, obzvlášť, keď si psychedelické basové sólo sprevádzané šumením činelov odmrmle to svoje a nechá bubeníka, aby sa predviedol. Náladovejšia skladba Wet legs sa nikam neponáhľa, ale sotva ju nazvať baladou. Tiahle dychavičné tóny uvedú skladbu Winter, ktorá nie je ani pomalá, ani tuctová a spevákov medvedí hlas naznačuje, že maco zabudol na zimný spánok a hasí si to do snehovej metelice v snahe vyžrať malinčie, mravenisko alebo aspoň nepozorného turistu.

Kedysi bývalo pravidlom, že keď sa tvrdý rock snúbil s džezom, bola to radosť počúvať a Hannibal bola vskutku parádna kapela. Kam sa na to hrabe akademické pidlikanie vo fusion!