Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.03.2011

K niekoľkým cédéčkam od Synton Archive Productions som sa dostal viac-menej náhodou. Tak neznáme nahrávky v spojení s veľmi pokútnou firmičkou, ktorá sa tuším bežnej distribúcii vyhýba, to chce byť v pravý čas na správnom mieste. Machine, načo to tajiť, patrí medzi to naj, čo som z tejto produkcie počul. Málokedy je možné konštatovať, že má skupina rozvetvenú dychovú sekciu, a predsa hrá čistokrvný hard rock. Holandská osemčlenná parta hrá málokedy niečo iné.

Od úvodných tónov skladby Rainmaker je jasné, že tvrďácka hudba založená na mohutných rifoch, bubeníckych ťažkopádnych eskapádach a mohutnom speve nebude mať núdzu o výskyt. Zaujímavé je, že dychári nekompromisne sekajú rify, aby ani náhodou niekoho nenapadlo, že by snáď malo ísť o nejaký brass či, nedajbože, džez rock. Virgin je v tomto smere priam ukážková záležitosť. Sóla si dávajú azda všetci, či už organista, gitarista, bubeník, saxikár... Slaďáky (Say goodbye to your friends) striedajú ráznejšie skladby (God’s children, Old black magic, Lonesome tree), ktoré majú šmrnc. A keď sa skupina rozhodne dodať k svojmu aranžovaniu nejaké tie bombastické závery (Sunset eye) , prípadne trošku južanskej atmosféry (Spanish roads), nezostáva iné, než sňať klobúk a vysekať poklonu.

Zo zabudnutých skupín jedna z absolútne najvďačnejších.