Reakce na recenzi:

hejkal - @ 30.03.2011

Po úprave zostavy a ročnej pauze sa konečne Titanic zjavil v celej svojej majestátnosti. Konkrétne skladbou One night in Eagle Rock, ktorá je tak parádna klávesovo-gitarová hard rocková pecka, až si bez nej neviem svoj život predstaviť. To však neznamená, že si parta muzikantov, nepoučená osudom jednej lodi, neodpustila svoje žánrové kotrmelce aj tu. Ale kvalita materiálu je predsa len na vyššej úrovni. Kým Robinson na minulom albume ubral z prejavu, tu opäť pritlačil na pílu a to je fasa. Milá sladkosť All around you je vystriedaná skvelou skladbou One of your kind. Tá je sláčikovo melodramatická i rozbehnuto rocková, na striedačku. Potiaľto nemám výhrad.

Do hmyzom zahlteného pralesa medzi nevľúdnych ľudožravých domorodcov si skupina zašla v krátkej (našťastie) skladbe Heia valenga, ostáva ju pretrpieť. Našťastie, skvelá hard rocková jazda pokračuje v heepovsky vystavanej (aj vokálne) Dying sun. Zvyšok albumu už iba dohráva, And it’s music je slaďák, Richmond express je svižný rokec ukončený kopou perkusií, Maureen je iritujúca tragédia v priamom prenose (je to nuda) a predstavenie uzatvára barovo klavírna The skeleton.

Zo štyroch bonusových singlov je presne polovica z kategórie perkusijné strašidlá (Rain 200, Macumba) a skladby Blond a Midnight sadness sú neurážajúce, popom nasiaknuté, slaďáky.

Tri a pol hviezdy zaokrúhlim nahor, kvôli One night in Eagle Rock a preto, že je to asi najlepší album Titanicu.