hejkal - @ 17.02.2012 | #

Bachman-Turner Overdrive je pre mňa absolútne nevžitá skupina. V minulosti som poznal akurát tak klip k hitovke Ain’t seen nothiing yet a keďže to nebol môj šálok kávy (kávu nepijem), išla úplne mimo mňa. Až do doby, kedy sa jej profil zjavil na progboarde. Návšteva Roxy music odhalila, že dvojcédéčková výberovka Gold sa zameriava na dosť podstatnú časť tvorby zo 70. rokov, nuž som kúpil a pomaličky začal vstrebávať dojmy.

Veselá kolovrátková rocková hudba amerického zafarbenia sa ozve hneď v úvodnej Gimme your money please. Je z debutu (podobne ako ďalších šesť skladieb, ktoré nasledujú, chýba vlastne iba jediná!). Niečo medzi Status Quo a južanským rockom doplnené o štipku jednoduchého hard rocku, tak by som charakterizoval tvorbu kapely až do doby, kedy sa začala orientovať na komerciu.

Zo skladieb som si obľúbil predovšetkým tie, ktoré majú drsnejšie hard rockové korene (i spev) a zopár južanských faziet, napríklad režúce boogie Free wheelin', v ktorom si inštrumentalisti schuti zavystrájajú, ďalej pohodovú záležitosť Hold back the water, allmanovskú Thank you for the feelin' alebo rockandrollovú Little gandy dancer.

Z tých hard rockových záležitostí musím spomenúť parádnu pecku Stayed awake all night, podobne vystavanú Don't get yourself in trouble, podmanivú Let it ride, neskutočne úsečnú dsrňárňu Not fragile, navonok pokojnú, ale občas výbušnú Rock is my life and this is my song, rozbehnutú motorovku Four-wheel drive a chripľavú Flat broke love.

A na záver zmienim bluesovú náladovku Blue collar, hlavne kvôli pokojnej atmosfére a posadenú skynyrdovku Blue moanin’, lebo južarina.

Vo všeobecnosti platí, že prvý disk je počúvateľný, druhý sa dá ako-tak vypočuť po skladbu Take it like a man (bez odporne vlezlej „aintseennothingyet“ vykrádačky Hey you), potom je to prevažne už len také neskoré sedemdesiatkové rádiové zúfanie (aj keď sa dá prežiť). Po ďalšej tvorbe síce nepasiem, ale túto kolekciu (hlavne na prvom cédéčku) si od nadobudnutia občas vypočujem, nuž hodnotím ako dobré bezambiciózne dielko, z ktorého vyžaruje radio-friendly dobrá nálada, a určite ide o dostačujúci výber.

Petr Gratias @ 17.02.2012 18:51:33 | #
Zdravím Hejkala....
GUESS WHO dobrá partička, ale přiznám se, že je vnímám hlavně skrze American Woman a z toho určitě žijí dodnes, MAHOGANY RUSH a hendrixovský derivát Frank Marino... ano, na ty jsem v tom rauši trochu pozapomněl..... ale PAT TRAVERS (no, dejme tomu). Jinak se přiznám bez mučení, že ty ostatní jmenované kapely opravdu neznám....
Ještě douška.... nejsou to sice Kanaďané, ale myslím, že v hardrocku za oceánem měli rovněž slušné postavení byli docela dobří JAMES GANG a ZEPHYR, ale ti už jsou dneska neprávem zapomenutí a připomínání díky Tommymu Bolinovi....
Díky, Hejkale!