Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.05.2014

Bruce a Trower sa kedysi počiatkom 80. rokov sčuchli do projektu BLT (inak tiež Bruce, Lordan & Trower), ktorý po sebe zanechal pomerne rozpačitý album BLT a následne sa vyvŕšili aj na ešte horšom počine Truce. Bol by som prisahal, že sú na progboarde i s mojimi recenziami, ale pamäť ma zradila. Nič to. Pokus Seven moons z roku 2008 som preto dajako túžobne nevyzeral. Otec si ho zohnal a ja si ho sem-tam požičiam a vypočujem. Ako dnes.

Pokiaľ vám niečo hovorí album Around the next dream od BBM, budete doma. Hendrixovsky skreslená gitarová titulná balada Seven moons jasne naznačí, že je tu Trower, spieva však Bruce, čo je vždy zážitok. Bruceovka Lives of clay nanáša na ksicht poctivú creamovskú spomienku, hutná je tak, že by nejedna huta vyzerala ako navoňaný kozmetický salón. Dumky Jacka Brucea ma vždy bavili, nie je tomu inak ani v prípade nocľažnej drogy Distant places of the heart. Keby som mal zvoliť dominantného muzikanta, je to jednoznačne Bruce. She's not the one je toho dôkazom. Blues rock prelínaný kadejakými jeho spievanými i hranými vsuvkami, len aby to nebolo priamočiare, rukopis je jasný, nech sa Trower snaží uhnať strunám infarkt, či dva. A tak to ide rad za radom, zbytočne menovať. Najviac sa mi páči temná rockovica The last door a husto-hustý kúsok Come to me tiež nie je na zahodenie.

Seven moons je presne ten typ bluesrockového albumu, ktorému zdanlivo nič nechýba a hviezdomilci by mu súkali absolutóriá ako profesor podnikateľským ratolestiam, ktoré dbajú na všimné. Hudobníci sú skúsení rutinéri, ktorí zahrajú šťavnatý bluesrock s prstom v nose, aj keby akurát utrpeli mozgovú príhodu a ochrnuli od krku nadol (čo im, samozrejme, neprajem!). Je otázkou, či je to uspokojujúce. V situácii, kde amatéri každý výkon podmieňujú snahou a vypätím porovnateľným so staviteľmi Čínskeho múru, pretože jednoducho hrajú vo voľnom čase popri rôznorodo nezaujímavej civilnej robote, nuž chýbajú rutinné a dlhoročné etudové drily, tam sa majstri z povolania ani nezapotia. Hold, už nemáme 70. roky. A niekedy je to škoda. Na druhú stranu, hrať v dôchodku takto, čo by som za to dal. Preto som rád, že existujú takéto dobré albumy i keď o nich v učebniciach asi zmienky nebude.