Reakce na recenzi:

alienshore - @ 31.03.2013

Prvý album poľskej kapely Indukti bol príjemným prekvapením roku 2004. Kríženec kapiel ako King Crimson a Tool mal v sebe štipku psychedélie aj vďaka viole Ewe Jablonskej. Posmutnela a občas depresívna nálada je tvorená tvrdými technickými gitarami a spevom Mariusza Dudu z úspešnej prog-rockovej formácie Riverside. Albumu S.U.S.A.R. nechýba ani melodická stránka, ale tá je skôr melancholická po vzoru kapiel ako už spomenutý Riverside a iných podobne zameraných. Hudobné plochy vytvárajú sled zaujímavých emócií bez toho, aby sa jednalo o samoúčelnú exhibíciu bez nápadu a tvaru.

Štruktúrovanosť je hneď viditeľná na prvom songu Freder, ktorá začína harfou a tvrdá gitarová paľba nenechá na seba dlho čakať. Neobvyklý prvok v podobe violy má v tejto hudbe ďalší rozmer čo sa týka emocionality. Spev Mariusza Dudu je vo forme rôznych ozvien a krásne tu aj zaškrieka. Po skvostnom úvode nasleduje pomalšia melodická Cold Inside so spevom, ktorý svojou povahou nemá ďaleko od Riverside. Harfa štartuje ďalšiu progresívnu nakladačku No-11812. Gitarové a rytmické besnenie sa zjemňuje violou a stredne rýchlymi pasážami, ale veselé to určite nie je, je to čistá crimsonovská psychedélia v tvrdšom podaní. Shade je orientovaná na východ so svojou zvláštnou povahou a povznášajúco znejú Mariuszove melodické linky. Po tomto pomalšom kúsku sa pripravuje na energický rozjazd Uluru aj s jeho ťažkým nepravidelným tempom. Matematické riffy a pasáže sprevádzajú v pozadí rôzne zvuky a viola tu padne vhod svojou odlišnosťou v harmóniách. Jemnejší úvod v No-11811 netrvá dlho, ale skladba má spočiatku éterickejší charakter kvôli väčšiemu priestoru samotnej violy. Gitarové postupy v tvrdších fázach pripomínajú v mnohom Roberta Frippa a jeho King Crimson. Deväť minútový koniec albumu s názvom Weak je grandiózny. Citlivé prechody z atmosférickejších polôh do tých tvrdších sú veľmi plynulé a perfektne si svoju prácu vykonáva rytmické duo basa-bicie. Nad všetkou tou technickosťou svieti nápad a kvalitné podanie daných hudobných tém. Posledná minúta patrí harfe, ktorá album aj začínala.

Muzikantské výkony sú na špičkovej úrovni a musím vyzdvihnúť geniálnu basu. Niekedy je tento nástroj zatlačený do úzadia kvôli nafúkanému egu niektorých muzikantov. Tu je krásne počuť ako dokáže muziku zhutniť a Maciek Adamczyk je brilantný a nadaný hráč, ktorý zásobuje túto hudbu parádnymi basovými postupmi. Na stráviteľnej časovej ploche predviedli Indukti kvalitnú porciu progresívneho metalu s umeleckými tendenciami. Reálne hodnotenie 4,5 hviezdičiek.