Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.03.2013

Steamhammer bola jedna z tých skupín, ktoré sa zapojili do britskej bluesovej vlny, ktorá sa rozhodne nedá len tak obísť, i keď dnes už nepatrí medzi veľmi známe veličiny. Kto však miluje prvý album Jethro Tull alebo oceňuje nestále skupenstvo kapely Savoy Brown, ten by sa "parnému kladivu" vyhnúť nemal, lebo ním môže dostať medzi oči a potom uvidí, aké "odrazy" mu ponúkne realita, a teda album Reflection z roku 1969.

Tečúca voda a romantické gitary sa z intra zvaného Water prevtelia do klasického blues na plnú paru Junior's wailing. Kapela znie zo všetkého najviac ako raný Jethro Tull. Bôľne blues Lost you too je toho dôkazom. Pravda, namiesto flauty (ktorú samozrejme časom taktiež začlenila do nástrojového obsadenia) sa tu tvorí nálada prostredníctvom harmoniky, ale to je detail. Krátka fanfára roztočí brutálne rýchle bluesové intro k inak dumavej skladbe She is the fire. Pugh je klasik doby, jeho gitara je ostrá ako žiletka a drhne ako nôž po plechu, skrátka, je to surovosť, pri ktorej bledne aj klub bitkárov. A švih pokračuje v You'll never know, medituje sa v Even the clock, flautička vysublimuje v Down the highway, po havárii zaznie akustické blues On your road, ospalo sa ponôti v Twenty-four hours, budíček sa rozšupne v dlhočiznom názve When all your friends are gone a na záver je tu úvodná evokácia vykonávania malej potreby Water.

Pre stvrdnutých bluesmanov je tento album povinným počúvaním pre základné školy. O to viac, že sa tu nekoná žiadne sterilné bluesovanie á la skomerčnený Clapton, ale poriadne neotesaná divočina.