Reakce na recenzi:

hejkal - @ 17.03.2013

Spevne založená prívetivosť opantáva skladbu I wouldn’t have thought, ktorá má tú česť, že otvára tretí album skupiny Steamhammer s fantazijným obalom a hôrnym názvom Mountains. Gitara nádherne narieka, až má človek chuť ubližovať jej čo najviac, nech jej to vydrží. Basové výšivky otvoria drsnú skladbu Riding on the L&N, ktorá sa tvári, že jej žiadna drsnosť neprekáža a sado-maso salóny ju môžu využívať od večera do rána. Jej gro tvorí basové sólo, čo je jav, ktorý mám v obľube. Vôbec, ide vlastne o jeden machrovací improvizovaný kúsok, kde sa všetci otŕčajú ako celebrity na dobročinnom plese, akurát z tohto má počúvajúci aj nejaký osoh. Plynulý spätnoväzbový prechod do skladby Hold that train zabezpečí to, že tu máme prakticky šestnásťminútovú jazdu blues rockového zamerania, pre ktoré by jeden vraždil a druhý sa nechal zabiť. Nečudo, že sa na konci dozvieme, že je to vlastne koncertný záznam. Trošku spevnejšia dumka Levinia poteší srdcia túžiace po milote, hibernujúcich fakírov zasa určite nepriklincuje halúzka menom Henry Lane. Akustická pripomienka Tolkienovho diela, ktoré v 70. rokoch bralo západnú civilizáciu útokom, pripomenie názov krátkej skladbičky Leader of the ring. Meditovania už bolo dosť, nastupuje klasika cestných pirátov Walking down the road. Je to blues rock? Je! I keď značne kostrbatý. Záver albumu obsadila titulná skladba Mountains, ktorá má terapeutický nádych, nič agresívne sa nekoná.

Ako je u Steamhammer zvykom, opäť tu máme skvelý album, aké sa už dnes netvoria, pretože úpadok hudobného priemyslu jeho vlastnými slovami všetko dobré dávno „prekonal“ a nejaké neuhladené rockovanie je v príkrom rozpore s módnym trendom uhladených oblečkov a ulízaných metrosexuálov.