Reakce na recenzi:

hejkal - @ 18.01.2016

Steamhammer a Speech.

Krásny príklad toho, ako to môže dopadnúť, keď sa kapela vzdiali od svojich koreňov. Speech opustil bluesové pobrežie a vyplával do nepokojných vĺn experimentálneho rocku. V období búrok. Vlastne bol predzvesťou temných udalostí. Kapela v tom čase pôsobila ako trio, Pugh (gitara) a Bradley (bicie) z predchádzajúcej zostavy naverbovali známeho basáka Louisa Cennamoa a bolo. Nakoľko nemali speváka, na albume vypomohol Garth Watt-Roy, známy zo zoskupenia The Greatest Show On Earth. Počas nahrávania sa u bubeníka prejavila leukémia, bol hospitalizovaný a napokon zomrel ešte pred finalizáciu mixu. Kapela sa potom potácala pod názvom Axis, až sa o pár rokov rozpadla. Paradoxne je táto temnota na albume akoby prítomná.

Úvodná päťdielna skladba Penumbra spočiatku znie ako nepodarený pokus o hlukovú avantgardu. Skuvíňajúce mdlé stonanie zrazu vystrieda inštrumentálne inferno, ktoré si Cennamo neskôr preniesol aj do skupiny Armageddon, kde sa stalo skladbou Buzzard. Kto pozná, vie, že ide o hardrockovú naháňačku, jednu z naj, aké boli kedy nahrané. Netrvá však osem minút, po chvíľke ju vystrieda akési zlovestné ta-ta-tá, v ktorom sa konečne ozve aj spev. Poslucháča občas prekvapia aj niektoré citlivé medzihry. Prakticky celý čas dianie ovláda gitara. Okato málo počuť bicie, skôr sú tu prezentované perkusie a tympany. Ťaživosť úvodnej (bezmála dvadsaťtriminútovej) skladby dopĺňajú časté psychedelické kvílenia, miestami priam za hranicou znesiteľnosti.

Jedenásťminútový kúsok Telegram (Nature’s mischief) prináša neotesaný bluesrock, ktorý sa ku kapele hodí. Verný fanúšik je doma a nemusí si byť hlavu o radiátor. Ešte aj artové vokálne „aákanie“ sa k tomu hodí. V druhej polovici skladba nastúpi na melancholickú vlnu, koniec je tradične jedovatý, ako kobra, čo sa rozhodla, že vám ten malátny život trošku osladí. Kým nezdochnete.

Aj For agains (ďalších jedenásť minút muziky) je stelesnením temnej strany sily. Toto nie je sterilná sedmička Hviezdnych vojen. Toto je Darth Vader v plnej sile. Najprv nás priškrtí basa, potom si gitarista nabrúsi struny na vašej koži a napokon je tu bicie sólo. Dobové, posledné, čo Bradley za života zahral. Prakticky zaberajúce tretinu albumu. Verím, že to nebude pre každého, ja som vo svojom živle.

Album pôvodne vyšiel len v Nemecku a nedá sa mu uprieť istý „krautrockový“ šat. Je temný, iný a rozhodne zaujímavý. Mohol by sa páčiť aj tým, čo oceňujú experimentálne kriaky pred vyšliapanými cestičkami. Ale pozor! Moc spevu si v ňom neužijete.