Reakce na recenzi:

alienshore - @ 12.12.2013

Be Bop Deluxe je už len spomienkou na 70-té roky, ale ich hudba stále prináša radosť. Rok 1976 je pre túto kapelu dosť plodný a stvorili hneď dva štúdiové albumy. Sunburst Finish a Modern Music patria medzi to najlepšie čo Bill Nelson a jeho spoluhráči nahrali. Osobne je mi najbližší práve Modern Music kvôli krásne podmanivým melódiám a typickému britskému cíteniu. Be Bop Deluxe spájajú veľmi svojrázne pop a progresívny rock s veľmi pestrými aranžmánmi, a skvelou gitarovou prácou už spomenutého lídra Billa Nelsona. Ťažko ich štýl niekam zaradiť a je na mieste pripomenúť, že takýto spôsob tvorenia hudby sa dá považovať za originálny.

Na albume sa nachádza pätnásť pôvodných skladieb a tri bonusové, ktoré vyšli neskôr v reedícii. Boli nahraté v slávnom štúdiu Abbey Road a tak je o skvelý zvuk nadmieru postarané. Úvodná Orphans Of Babylon chytí za srdce snáď každého priaznivca silných melódií a perfektne navrstvených gitár. Na podobných základoch stavajú aj Twilight Capers a Kiss Of Light. Tu a tam sa objavujú aj vesmírne zvuky, no nepôsobí to vôbec groteskne ale naopak tieto fragmenty sú citlivo začlenené. Bill Nelson je totižto fanúšik sci-fi a ako textár to skĺbil s rôznymi témami aj z reálneho života. Ako skladby plynú, tak dokážu úplne vtiahnuť do podstaty albumu, ktorá je založená na absolútnej melodike a muzikantskej nepredvídateľnosti. Na ploche troch až piatich minúť dokážu povedať všetko podstatné a nemusia sa striktne držať len klišéovitých pesničkových vzorcov. Hudba je zároveň dokonale obrazotvorná a navodzuje skutočne príjemné pocity. Na prvý dojem sa to možno tak nezdá, ale čím častejšie sa poslucháč do tohto diela započúva, tak tým viac objavuje množstvo nádherných momentov. Takto sa robí prvotriedny pesničkový progresívny rock, ale mám pocit že toto bola doména len 70-tých rokov, a tento album vyžaruje presne tú neopakovateľnú atmosféru a chuť objavovať nové možnosti. Spomeniem určite aj iné skladby ako napr. titulnú Modern Music a ďalšie nasledujúce krátke skladbičky, ktoré geniálne na seba nadväzujú až po Modern Music (Reprise). Posledná Make The Music Magic so svojim názvom presne korešponduje s povahou albumu. Bonusové songy nie sú zlé, ale k predošlým sa až tak úplne nehodia pretože majú odlišnú atmosféru.

Bill Nelson spieva úplne prirodzeným spôsobom a počuť v jeho výraze cit pre rock 'n' roll a aj alternatívny rock. Nie nadarmo sa na nasledujúcej štúdiovej doske Drastic Plastic dostal do teritória alternatívy a novej vlny, ktorá ho silne zasiahla po vypočutí Bowieho albumovej trilógie Berlin. Po ukončení činnosti Be Bop Deluxe sa Nelson stal sólovým umelcom a na konte má kvantá nahrávok rôznorodého zamerania. Be Bop Deluxe však nebol len nejakým projektom, bola to skupina ktorá žila svojim vlastným životom. Hudba, ktorá po nich zostala nevyvoláva pocit, žeby sa jednalo o one-man show, ale práve naopak. Bill Nelson mal ako skladateľ bohatý arzenál nápadov a štýlových premien, vďaka čomu sa vyhol monotónnosti. Celkom slušný komerčný ohlas v rodnej Británii je zaslúžený a Modern Music patrí medzi najúspešnejšie diela z ich diskografie. Be Bop Deluxe si určite zaslúži sfúknuť prach zo starých nahrávok a zároveň aj pripomenúť ich neopakovateľnú hudbu plnú jedinečných melódií.