Reakce na recenzi:

hejkal - @ 09.02.2012

K skupine Argent som sa dostal až minulý rok. Vážne. Okrem názvu si nie som vedomý, že by som sa o ňu bližšie zaujímal (a Zombies som nepočul dodnes). Bez ohľadu na prípadný šok to považujem za výhodu. Aspoň som mohol jej príjemné muzicírovanie odhaliť v súčasnosti a netrápiť sa prípadnou mizériou súčasnej populárnej hudby okupujúcej éter. Ale k veci.

Blues rockovo ponuro ladená skladba Like honey ma okamžite naladí na vlnu konca 60. rokov, to je moje! Rozvláčna vokálna pasáž pôsobí archaicky, ale takým tým príjemným spôsobom, ktorý láka k zaľúbeniu. Ešte bluesovejšie si to podupkáva neskutočná pecka Liar. Krásne vybrnkávaná gitara je neskôr sprevádzaná výbuchmi klavíra. Výkriky "Liar!" potom prichádzajú ako blesk z jasného neba, neskutočné! Pochváliť musím aj gitarové sólo, ktoré akoby ohováralo všetko a všetkých. Lepšiu skladbu na albume neobjavíte ani s mikroskopom. Melodicky naliehavá pieseň Be free pôsobí milo, určité hard rockové pnutie však nedokáže utajiť. Klavírna nadžezlá školáčka Schoolgirl je tak silno ukotvená v šesťdesiatych rokoch a ich ľahkej psychedélii, až je to okaté. A asi to bolo nákazlivé, pretože aj Dance in the smoke si to vyspevuje, akoby Beatlesáci nemali svoje dni pomaly zrátané. Ťažko hitový popevok Lonely hard road má mierne diskoidnú (bez toho strašného zvuku, samozrejme) náladu, v strede však náhle o polovicu spomalí a ťažkotonážne si zabluesuje, čo je fasa. Klávesové intro uvedie The feeling's inside, čo je pomalá náladovka, Freefall zasa jemne uháňa do sfér podriemkávajúceho podmazu. Dokonca si refrén občas vystačí iba so spevmi. Vážne sa tváriaca vec Stepping stone má v sebe niečo podmanivé, záverečná klavírna uspávanka uvedie ďalšiu klavírnu nadžezlú zívačku (bacha, to nie je pejoratívny výraz) Bring you joy a to je všetko.

Ako to už býva, dielo poctivých hudobníkov prináša poctivo podanú sadu skladieb, ktoré síce neašpirujú na nejaké výnimočné piedestály, ale to im nebráni oslovovať poslucháčov. A mňa tento debut oslovil.