Reakce na recenzi:

Brano - @ 17.10.2011

V roku 1992 skupina Casino zažiarila ako kométa na neoprogovom nebi.Myšlienka spojiť známe osobnosti z progrockovej scény do jedného koncepčne zameraného projektu bola geniálna,alebo len sa to jednoducho malo tak stať z vôle vyššej moci,alebo osudu.Pred mikrofón sa postavil Geoff Mann,výnimočný zjav britskej hudobnej scény,vedúca osobnosť skupiny Twelfth Night,ktorá spolu s fishovskými Marillion,skupinou IQ a škótskou formáciou Pallas,v rokoch osemdesiatych pozdvihla bojovú zástavu progresívneho rocku z prachu.Nielen muzikantská cesta Geoffa Manna bola zaujímavá,ale aj jeho cesta životná.Jeho náboženská viera ho priviedla ku kňazstvu a tiež potom ďaľšia jeho umelecká tvorba bola orientovaná už viac duchovnejším smerom.Ďaľší "návštevník" kasína bol Clive Nolan,Mozart neoprogu,klávesista akému nie je páru.Svoje kvality už dlhé roky dokazuje v skupinách Pendragon,Arena,Shadowland,v projekte Nolan and Wakeman,v projekte Caamora...Vzrastom nižší,nenápadný chlapík,avšak na pódiu,za klávesami sa z neho stáva gigant mytologických rozmerov.A gitarista a producent Karl Groom?Stačí povedať jedno meno-Threshold!

Album sa tématicky venuje hráčskej závislosti,ktorej sa dnes "nadáva" gamblerstvo a hojne sa vyskytuje aj v takej,ešte nedávno konzervatívnej krajine ako je Slovensko.S tým ide ruka v ruke aj alkoholizmus.Z vokálneho prejavu Geoffa Manna,mám pocit akoby som bol uväznený v akomsi temnom záhadnom kasíne niekde na konci sveta kde sa zastavil čas,niekde na pomedzí medzi týmto svetom a tým ďaľším metafyzickým,medzi realitou a snom,plne chytený v osídliach hráčskej vášne,bez možnosti úniku.Akoby aj krupiéri boli bytosti z iného sveta,s uhrančivým pohľadom a s úctivým,ale zároveň mierne ironickým úškľabkom.V kasíne sa mieša štipľavý cigaretový dym s hustou hmlou až z toho mrazí.Určite je toto miesto kasíno?Nie je to náhodou predpeklie,alebo očistec?

Casino je skutočne výnimočná neoprogová opera, originálne koncepčné dielo.Znalec a poslucháč neoprogu možno nájde nejaké vzdialené paralely s Marillionovským Clutching at straws,ale to len na báze tématickej.Po stránke hudobnej a kompozičnej sa jedná o naprostý originál,o naprostú autenticitu a úprimnosť, bez snahy čokoľvek okopírovať a priživiť sa na talente a nápadoch niekoho iného.Rovnako ako Casino a pocity,ktoré v človeku toto dielo zanecháva sú strhujúce,rovnako je pohnutý aj osud Geoffa Manna. Krátko po vydaní albumu zomiera na rakovinu. Umelec,spevák,kňaz,výnimočná osobnosť.Je to veľké tajomstvo prečo ľudia ako Geoff Mann predčasne odchádzajú z tohto sveta a takí hriešnici,ako som napríklad aj ja,tu zostávajú?Nie je to náhodou tým,že niekto nám dáva ešte čas,aby sme sa zmenili k lepšiemu?