Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.05.2009

Orientácia na americký trh sa v prípade PFM zvrhla na dve veci. V prvom rade prišiel spevák Bernardo Lanzetti zo skupiny Acqua Fragile, ktorý okrem ovládania angličtiny zvládal aj pripodobnenie k Petrovi Gabrielovi. S tým súvisí druhé zvrhnutie, týkajúce sa hudby. Výrazne badať orientáciu na Genesis a anglický sound produkcie.

Album má päť skladieb, všetky sa vyznačujú brilantným muzicírovaním, pričom sa nezabúda na melodiku. Stratila sa však atmosféra z prvých albumov, ktorú by som nazval talianskou. Za najlepšie momenty na albume považujem najmä celú skladbu Harlequin, vo svojej krehkej a aj ráznej polohe a ďalej výborne zvládnutú španielku v Out on the roundabout (nielen názvom sa táto skladba ponáša na Yes).

Chocolate kings je veľmi dobrá doska, hoci nedosahuje kvalít Storia di un minuto alebo Per un amico. Štvorhviezdičkový art rock.