Reakce na recenzi:

Brano - @ 08.11.2016

Album so smutným anjelom na obale je tak trochu nezaslúžene v tieni nasledujúcich majstrovských opusov Fears(1997) a Alone(2002).Švajčiarsky súbor Clepsydra patrí medzi elitu veľkej neo-progrockovej rodiny a má svoje čestné miesto hneď vedľa zoskupení ako sú Pendragon,IQ,Marillion,Pallas,Arena.... a to napriek tomu,že na svojom konte má len štyri štúdiové albumy.

More Grains Of Sand je vydarená nahrávka,ktorá spĺňa všetky kvalitatívne atribúty očakávané fanúšikmi žánru.Klávesová práca Phila Huberta v ničom nezaostáva za takými borcami ako je Mark Kelly zo skupiny Marillion,alebo Clive Nolan z Pendragonu a z Arény. Aluisio Maggini je špičkový spevák so silným prenikavým hlasom a na tomto albume spieva obzvlášť oduševnene(špeciálne si treba vypočuť skladby Eagles a Hold Me Tight).Silnú kostru tvoria najdlhšie skladby.Dvojdielna No Place To Flowers,krásne smutná The River in Your Eyes a najradšej mám The Prisoner´s Victory,v ktorej gitarista Lele Hofmann strúha jedno krajšie gitarové sólo ako druhé.V skladbe Moonshine Of Heights sa ako hosť predstaví aj Nick Barett,líder Pendragonu,ktorý prišiel podporiť kolegov v bohumilej činnosti.

Hudba Clepsydry je nevtieravá,podmanivá,počúva sa mimoriadne príjemne a má potenciál osloviť aj poslucháčov mimo žánru zvaného neo-prog.Môžu za to jej podmanivé melódie,celkové harmonické vyznenie,umne a inteligentne vystavané kompozície,decentné a vkusné aranžmány,inštrumentálna zručnosť muzikantov a neprehliadnutelné nadšenie a zápal pre vec.