Collegium Musicum - Collegium Musicum (1970)
Reakce na recenzi:

Collegium Musicum. Boli časy, keď som ich hudbu vôbec nechápal, ba čo viac, priam som ju až neznášal. Bola na mňa v období troch rokov akosi viac komplikovaná, než bolo pre moje uši optimálne. V tej dobe som totiž veselo koketoval s metalom typu Judas Priest (Defenders of Faith) a Helloween (Walls of Jerocho). To boli albumy, ktoré som točil až do zodratia. Collegium tak bolo pre mňa akosi neprístupné a príliš vzdialené. Až do okamihu, kedy som o nejakých 11 rokov nevidel záznam z koncertu, ktorý vtedy dávala STV2, v zostave s F. Griglákom a M. Valihorom. Asi poznáte ten pocit, keď dostanete facku bez prípravy.
Tak nejak som sa vtedy cítil i ja, už od prvých tónov koncertu. Zrazu sa to celé akosi zlomilo a ja som začínal chápať, že o čo tu sakra ide. Koncert som si užil a samozrejme som bol prinútený týmto zážitkom napočúvať Collegium od piky.
Zrazu mi skladby ako If you want to fall prišli nesmierne živé a silné, a dokonca Frešov spev výborný, možno pre tú jeho civilnosť, aj keď on sám tvrdil, že spieval skôr z donútenia. Mne to tam proste pasovalo.
Čo ma však posadilo do kolien, bola skladba Concerto in D. A možno i vďaka Mariánovi Vargovi som potom časom zosilnil záujem i o vážnu hudbu. Zrazu mi tá komplikovanosť striedaná s navonok disharmonickými vsuvkami prišla nesmierne príťažlivá, už len z toho dôvodu, že som sa časom pristihol pri tom, ako pri ďalšom každom vypočutí tam počujem niečo iné a nové.
Nakoľko vlastním edíciu kde sú tieto skladby v rámci Konvergencií, je pre mňa ten prísun kvality najväčší. Myslím, že tak silný materiál sa už nikdy nepodarilo skompletizovať.
bullb @ 04.11.2015 09:57:05 | #
Vzhľadom na "prvotinu" LP, môžem len hodnotiť 4.
R.Vacho určite nie je Griglák. Avšak, tak ako bolo vyššie spomenuté, ďalší mladý fanúšik Collegia (teším sa). Už len pozvdych, hudba "mého mládí".