Reakce na recenzi:

mikepis - @ 30.12.2011

Zo sirokej diskografie Methenyho mam najradsej 80-te roky - tuto platnu (1984) spolu s Offramp (1981), Letter from Home (1989) a malebnou suitou As Falls Wichita So Falls Wichita Falls (len duo Methenyho s klavesakom Maysom z 1980), ktora svojou naladovostou moze veselo superit s takym Olias of Sunhillow Iona Andersona.

K platni: hudba neustale plynie ako velka voda, fascinuje. Zacina sa to falosnym pochodom (Forward March), ktory som dodnes nepochopil, co ma vyjadrovat. Druha skladba Yolanda a tretia titulna The First Cycle ma nekonecne plynuci jemny latino rytmus silno pripominajuci atmosferu solovky Story of I Patricka Moraza. A do toho dlhe melodicke linky unisona spevu a nenaefektovanej Methenyho gitary – na hranici dzezroku a vaznej hudby.
Po sladaku I fi Could nasleduje spicka platne – minisuita Tell it All. Spickova rytmika, uvodny melancholicky motiv. Stred je klasicky dzezrock so solami Methenyho a virtuoza Maysa. Ale vsetko je to take nevtierave. A na zaver opakujuci sa uvodny motiv s totalne synkopovanymi bicimi a smutnym vokalom v strasnej dialke.

6. skladba je natolko nevtierava, ze pripomina podmaz k snehovym spravam v televizii. Po spievanej balade Mass Alla nasleduje melodicka zaverecna a mimochodom jedina durova pesnicka Praise, pripominajuca Peruancov hravajucich pred Tescom v slovenskych mestach v 90-tych rokoch. Ale mne sa paci. Ako aj cely zvysok, a velmi.