Reakce na recenzi:

hejkal - @ 07.07.2014

Pat Metheney je gitarový mág v pravom slova zmysle. To, čo hrá a na čom (jeho „tisícstrunníková gitara“ je mäso), sa občas nemusí ľahko uchopiť, ale v podstate je „džezmen“. Ako dokazuje napríklad so svojou formáciu Pat Metheney Group.

Album Quartet je dosť šmrncnutý „klasickým“ džezom. Ospalým, meditatívnym, barovým. Prím hrá klavír a sekunduje mu gitara. Rytmika je dosť v pozadí, niekedy sa nezjavuje vôbec a keď už, tak len aby šumela či swingovala v pozadí. Dalo by sa povedať, že je to klasická štvorylka, hráči sa nezdržujú niečím takým prízemným ako spev. Ťažko povedať, či ich trápila skutočnosť, že tým do budúcna nejednému internetovému diskutérovi vzali vietor z plachiet v obľúbenej diskusii – text je potrebná súčasť hudby a nemožno ju oddeliť. Ako celok ma to uspáva, ale niektoré momenty sú dosť nabudené (vo When we were free). Občas sa dostaví freedžezová pasáž zostavená z nezmyslených zvukov (Montevideo), ale celkovo to priveľmi neruší.

Osobne ma najviac bavia momenty, kedy sa líderstva chopí Metheney a rozdá si to či už s ultra rýchlym swingom (Take me there), gitarovým synťákom (Language of time) alebo s nepokojnou atmosférou „zo života psychiatrickej kliniky (Dismantling utopia). Úžasné je aj mrazivo temné hranie v Badland. To je vrchol albumu, z tej muziky ide nefalšovaná hrôza (a tým nemyslím, že je hrozná). Niekto by v nej našiel i dáky ten orient, ale v zmysle dajakého ohnivého démona prenasledujúceho karavanu v púšti kdesi za obzorom zmapovaných oblastí, ktorá dúfa, že nájde Aladinovu lampu a pritom sa ženie do náruče smrti.

Čo dodať na záver? Ide o čistú inštrumentálnu náladovku džezového strihu bez potreby ohurovať experimentmi alebo priveľmi rušiť pri driemaní. U mňa dobré, ale musím mať na podobnú muziku náladu.